Nezhody vo výchove môžu partnerov až rozdeliť.
Foto: Shutterstock.com„S manželom máme spolu štvorročného syna. Od začiatku som bola presvedčená, že ho chcem vychovávať inak, ako doma vychovávali mňa, predovšetkým dopriať mu dostatočný fyzický kontakt a dlhé dojčenie. Mlieko som mu dávala tri roky, nevidela som dôvod, prečo ho násilím odstavovať. Tiež sa nosil v šatke a na ruky som ho brala a aj beriem vždy, keď to potrebuje. Nenechávala som ho vyplakať, tiež spal so mnou v posteli, aby sa cítil v bezpečí,“ vymenúva prvky svojej výchovy Katka.
Hoci sa mladá žena snažila vychovávať Tomáška čo najlepšie, tvrdo narazila na odpor manžela a jeho rodičov. „Tí svojho syna vychovávali prísne. Aby vraj niečo v živote dokázal a nebol rozmaznaný. Odmietli takmer všetko, o čo mi vo výchove išlo. Podľa ich predstavy ak dieťa plače, má sa nechať tak, aby si nezvykalo a neskákalo potom rodičom po hlave. Spoločné spanie v posteli považujú za nenormálne, dieťa vraj potrebuje svoj priestor a rodičia tiež,“ hovorí mladá žena.
Aby bola situácia ešte náročnejšia, rodina býva u manželových rodičov, pretože to tak z finančného hľadiska bolo výhodnejšie. V dome síce majú samostatné poschodie, ale Katka ani tam necíti dostatočné súkromie. Žena by rada odišla, aj kvôli zväčšujćim sa rozporom vo výchove syna, ale o tom manžel nechce ani počuť. Vraj sa dohodli, že budú žiť u rodičov, a nechce na tom nič meniť.
Manžel prijal názory rodičov
Katka začína byť zúfalá. Manželove predstavy o výchove považuje za zastaralé a nerešpektujúce prirodzené potreby dieťaťa. Sama takú výchovu zažila ako malá a myslí si, že to na nej zanechalo stopy. Často sa cíti ustrašená a má pocity nedostatočnosti.S mužom sa začínajú jeden druhému vzďalovať, v hádke dokonca padli aj prvé slová o rozvode, čo by však Katka len veľmi nerada. Dúfa, že k tomu nepríde. Svojho muža považuje za dobrého človeka, ktorý sa o rodinu vie postarať a je preňho prioritou.
„Jeho argumenty síce nepovažujem za správne, ale v podstate rozumiem, prečo sa správa tak, ako sa správa. Sám vo svojom živote nič iné nepoznal. Jeho mama ho nedojčila, nebola k nemu vrelá, ale presadzovala tvrdšiu výchovu,“ popisuje.
„Muž hovorí, že vďaka tomu je odolný a nič ho len tak nepoloží. Ja si ale myslím, že chladný prístup rodičov môže aj do budúcnosti napáchať veľké škody. Môj muž sa síce navonok tvári suverénne, ale robí mu napríklad problémy vyjadrovať city a pocity, v tomto je podľa mňa veľmi, veľmi zraniteľný,“ vraví Katka. Sama si praje, aby z jej syna vyrástol predovšetkým šťastný a vyrovnaný človek, ktorý sa nebojí vzťahov a dokáže viesť spokojný život.
Čo by ste Katke poradili vy? Súhlasíte s jej výchovnými metódami? Mala by sa s manželom snažiť o zhodu vo výchove a ako na to? Alebo si má presadzovať svoju predstavu, ak je presvedčená, že to robí dobre?
Napíšte nám vašu radu na náš redakčný e-mail redakcia@ahojmama.sk. Veľmi sa tešíme na vaše názory, skúsenosti a podnety. Ďakujeme. Okrem vašich rád zverejníme aj názor odborníka, psychológa.
