Aký typ rodiča ste? Láskavý, chápajúci, prísny, benevolentný? Extrém nie je nikdy dobrý, čoho sa však určite vyvarujte, je týchto päť extrémnych štýlov rodičovstva. Deťom škoda, v čom a prečo, vysvetľuje Nancy van Peltová v knihe Ako byť skvelým rodičom.
Jednotnosť a správna kombinácia lásky a kontroly, to je to najlepšie, čo môžu rodičia deťom poskytnúť.
Foto: shutterstock.com
Odborníčka na rodinné vzťahy zdôrazňuje, že základným cieľom výchovy nie je viesť dieťa k slepej poslušnosti, ale k sebaovládaniu a rešpektu. A ovládať sa môže naučiť len vtedy, ak má primeranú sebaúctu a sebavedomie. „Dieťaťu neublíži, keď od neho budete chcieť, aby konalo inak, ak svoje konanie môže zmeniť. Ale je hrozné útočiť na jeho sebaúctu, pretože iným človekom sa stať nemôže,“ zdôrazňuje.
Dôležité je pre rodičov, aby vo vzťahu k dieťaťu udržiavali v rovnováhe lásku a kontrolu. To nedosiahne nikto, kto je:
Autoritatívny rodič
Príkazmi a zákazmi dieťa nenaučíte, ako sa správať. Naopak. Deti, ktoré žijú v rodine pod prísnou výchovou a neustálou kontrolou, sú podľa Nancy van Peltovej často hádavé, roztržité a nervózne. „Pretože sú neustále vedené, nenaučia sa nikdy samostatne rozhodovať,“ dodáva.
Mierny rodič
„Tu vládne dieťa a rodičia sú pripravení plniť jeho priania,“ približuje odborníčka. Problémy so sebaovládaním a poslušnosťou môžu dospieť až k tomu, že dieťa začne rodičmi pohŕdať. „Nemajú natoľko pevný charakter, aby boli schopní urobiť morálne rozhodnutia, potrebné pre každodenný život,“ vysvetľuje Nancy. Dieťaťu skrátka neprospejeme, ak ho necháme vždy robiť len to, čo sa mu páči.
Nemilujúci rodič
Ak rodičia nevedia prejaviť alebo neprejavujú lásku, je to rovnako zlé, ako keď dieťaťu nedávajú jesť. „Emocionálne hladovanie je rovnako nebezpečné ako telesné,“ vraví Nancy van Peltová. Ide o celú škálu negatívneho prístupu k dieťaťu – od týrania až po nadávky, kritiku, tresty, ak si rodičia všímajú len prehrešky, majú na dieťa vysoké nároky alebo ho porovnávajú s ostatnými. Takže – nerobte to!
Majetnícky rodič
Myslia to možno dobre, nedajú sa však dieťaťu nadýchnuť či samostatne konať. Neustále sa ho snažia viesť, pomáhať mu, držať v bezpečí, mimo rizika. Dieťa sa však nenaučí samostatne rozhodovať ani konať. „Nemá zmysel chcieť dieťa uchrániť pred životom, treba ho naň pripraviť, aby malo silu a odvahu v ňom obstáť,“ prezrádza riešenie Nancy van Peltová.
Nejednotní rodičia
Keď jeden káže to, druhý ono. Ak sa rodičia nevedia zhodnúť na prístupe k dieťaťu, vzniká problém. „Je ťažké ustúpiť, keď cítite, že váš partner ako rodič nezvládol situáciu správne. Je to však vždy lepšie než aby bolo vaše dieťa svedkom toho, ako sa hádate,“ pripomína odborníčka. Rodičia by si nikdy nemali podľa nej vyjasňovať nezhody vo výchove pred dieťaťom. „Dieťa sa veľmi rýchlo naučí, ako na koho reagovať a prispôsobí tomu svoje konanie,“ varuje. Rodičov bude rešpektovať len vtedy, ak bude cítiť istotu, že sú v danej veci jednotní.
