Neexistuje žiadne zdravé dieťa, ktoré poslúcha za každých okolností na prvé slovo, pripomína psychologička Dana Comas.
Foto: shutterstock.com„Každý príkaz je malý boj. Odlož si tričko, poviem jej, no akoby som hrach na stenu hádzala. Dcéra prikývne, a ďalej si pokračuje vo svojej činnosti. Keď jej to pripomeniem druhýkrát, scéna sa opakuje. Tretíkrát zvýšim hlas a ona sa konečne pohne,“ opisujovala jeden z problémov minulý týždeň v našej rubrike ČO S TÝM mamička Eva.
Ako dodáva, na jednej strane aj chce, aby mala jej dcéra vlastné zmýšľanie, na druhej strane sú však veci, ktoré považuje za dôležité, aby sa naučila rešpektovať. „Nechcem, aby sa dcéra rozsypala sa pred prvou autoritou, určité hranice však mať musí a je veľmi ťažké ich vytýčiť,“ vysvetľovala.
Eviným problémom sa zaoberala psychologička z Alma Centra pre zdravý vývin Dana Comas. Odporúča vymedziť pravidlá, zároveň však pripomína, že takéto správanie je pre deti viac-menej aj typické, žiadne zdravé dieťa neposlúcha zakaždým na prvé slovo. Tu je jej rada:
Milá mamička,
je zjavné, že sa snažíte dať dcérke dobré návyky do života, schopnosť spolupracovať a podieľať sa na chode celej rodiny. Tiež píšete, že problémy s poslúchaním a rešpektovaním pravidiel trvajú už dosť dlho. Preto sa budete musieť na chvíľu obrniť trpezlivosťou a vymedziť si viac času na zavedenie nových pravidiel.
Psychologička Dana Comas odporúča spoločne s dieťaťom si určiť pravidlá.
Foto: archív Dany ComasTo, čo trvalo dlho, vyžaduje trochu času na zmenu. Do hry tiež vstupuje povaha dieťaťa, niektoré deti sú tvrdohlavejšie, iné spolupracujú pri zmenách rýchlejšie.
Šesťročná dcérka je už dosť veľká na to, aby ste si mohli spolu vymedziť pravidlá. Najlepšie pár základných vecí na začiatok pre udalosti, ktoré sa často opakujú. Napríklad s obliekaním sa do pyžama, umývaním zubov a podobne. Mohli by ste spolu skúsiť vymyslieť, ako by to bolo pre obe strany výhodné. Ak sa bude podieľať na vytváraní pravidiel, je väčšia šanca, že ich bude rešpektovať.
Bolo by fajn na konci dňa mať ešte priestor na príjemnú aktivitu, napríklad spoločné čítanie či kratučkú hru. Môžete napríklad nechať dcére zvoliť si poradie, či si najprv umyje zuby alebo sa osprchuje, alebo naopak. Poviete si, že máte na tieto večerné veci vyhradený čas. Ak to urobí dostatočne rýchlo a bez dlhého prehovárania, zostane jej potom čas na dve krátke rozprávky. Ak to bude trvať dlho a bude vymýšľať, tak čas na rozprávku alebo niečo iné už bohužiaľ nezostane.
Skontrolujte spolu, či je všetko urobené
Deti sú často zahĺbené do hry alebo zaujímavej aktivity a je veľmi ťažké ich z toho vytrhnúť. Preventívne by bolo fajn, aby dieťa vedelo, čo všetko má byť splnené, aby sa mohlo hrať alebo pozerať rozprávku. Takže si to spolu s dcérkou môžete skontrolovať. „Ak sa ideš teraz hrať, skontrolujme spolu, či je oblečenie odpratané...“ Niektoré deti si radi odškrtávajú na papieri svoje splnené úlohy.
Niekedy je nutné dieťa v jeho činnosti prerušiť. Vtedy je fajn si k nemu čupnúť, chytiť ho za ruky, vyhľadať očný kontakt a počkať fyzicky pri ňom, kým napríklad neodloží spomínané tričko. Keď časom zistí, že sa tomu nevyhne, bude pre dcéru ľahšie danú vec splniť i keď jej to iba poviete.
Ak sú pravidlá vopred stanovené a tiež následky, ktoré sa stanú, ak úloha nie je splnená, tak to nám rodičom pomáha, aby sme nemuseli kričať a jednať skratovo. Dieťa i rodič vedia čo sa udeje, ak úloha nie je splnená a fungovanie je predvídateľnejšie a jasnejšie.
Nech vás hnev neodradí
Napísali ste veľmi pekný príklad, ako ste pristúpili k tomu, že utiekla z ihriska. Vy ste vymedzili pravidlo a ona ho nakoniec prijala. Nenechajte sa odradiť tým, že na začiatku tieto hranice, ktoré obmedzujú, ale i chránia, nebudú prijaté ľahko a možno príde i hnev a plač. To časom vymizne, keď sa pravidlá zautomatizujú a dcérka už nebude mať potrebu zisťovať, či by ste náhodou nepopustili.
Ak dcérka je tajne sladkosti, tak jej môžete povedať, že bohužiaľ, keďže sa neviete spoľahnúť na to, že tajne neje sladkosti, budete jej musieť zamedziť na určitú dobu prístup k sladkostiam (skryť krabicu alebo poprosiť starých rodičov, aby jej nič nedávali) a budete to mať vo svojej réžii. Po nejakom čase sa môžete vrátiť k starému režimu a vyskúšať, či už funguje.
Ak uteká za ihrisko, nové pravidlo môže byť, že sa bude musieť hrať tak, aby ste na ňu videli. Ak sa napriek tomu vzdiali, tak sa tam podľa predchádzajúceho varovania nebude môcť chvíľu hrať. Každá akcia má svoj dôsledok, ak sa dá, tak dieťa by mu malo byť vystavené.
Poslúchanie zo strachu nemá význam
Netreba vymýšľať tresty, ktoré s neposlúchaním nemajú spojitosť. Nemá význam, aby dieťa poslúchalo iba zo strachu, že mu zakážeme niečo, čo má rado alebo nebodaj nútime k niečomu nepríjemnému.
Ak si uvedomí, že rozliate veci musí utrieť a rozhádzané upratať, pretože sa inak nemáme kde najesť a hrať, naučí sa zvažovať následky svojho správania.
Držím palce v spoločnej ceste a na záver pridávam uistenie, že neexistuje žiadne zdravé dieťa, ktoré poslúcha stále a za každých okolností vždy na prvé slovo.
