Jedlo sa nesmie stať stredobodom záujmu, ale prirodzenou vecou.
Foto: shutterstock.com„Prvé obdobie vzniku nechutenstva je pri prechode z mliečnej výživy na nemliečnu. Nová strava je pre dieťa niečo, čo nepozná,“ vysvetľuje vo svojej knihe Sprievodca detskými chorobami pediatrička Monika Antošová. Rodičia sa niekedy obávajú, aby dieťa nezostalo hladné a tak mu pokrmy začínajú zbytočne sladiť alebo preferujú sladké pokrmy. To je však to najhoršie, čo môžu urobiť, pretože dieťa si na takú chuť pokrmov privykne a môže začať odmietať normálne, nesladké jedlá. Treba jednoducho skúšať, časom sa to určite zlomí.
Druhým obdobím, keď dieťa môže odmietať stravu, je vek okolo troch rokov, keď dieťa začína objavovať svoju individualitu a presadzovať sa voči rodičom. Problémy s jedlom môžu byť súčasťou tohto vymedzenia sa. Samozrejme, odmietanie jedla sa môže objaviť aj v iných súvislostiach. „Napríklad pri nástupe do škôlky ako protest dieťaťa. Ak vycíti, že rodičom na jedle veľmi záleží, ešte viac ho odmieta. Ak sa rodičia v škôlke pred dieťaťom stále pýtajú personálu, čo a koľko zjedlo, výsledkom môže byť vydieranie rodiča práve jedlom. Dieťa napríklad dúfa, že ak nebude jesť, nemusí ísť do škôlky,“ uvádza Monika Antošová.
Niekedy rodičia sami svojím správaním prispejú k tomu, že dieťa odmieta jedlo. Často ho do konzumácie pokrmov nútia, čím v ňom môžu vypestovať odpor. „Ak nezje, nechajte ho tak, nekomentujte to. Určite si príde vypýtať neskôr, keď vyhladne,“ radí odborníčka. Určite sa neodporúča nahradzovať jedno jedlo druhým, dieťa by sa tak mohlo stať veľmi prieberčivým a naučiť sa jesť len zopár svojich obľúbených jedál.
Chybou tiež je podávať medzi jedlom sladké nápoje či sladkosti, ďalej neustále chrumkanie rôznych malých jedál, ako sú rožok, chrumky či piškóty, alebo odpútavanie pozornosti pri jedle televízorom či mobilom. Rodičia by sa mali vyvarovať aj porovnávania s ostatnými deťmi, pretože každé má inú potrebu jedenia a zje iné množstvo potravy, ďalej nie je dobré behať za dieťaťom s jedlom po celom byte alebo ho kŕmiť počas hry. Toto všetko môže prispieť k tomu, že dieťa začne jedlo odmietať.
Kedy navštíviť lekára?
Monika Antošová vymenúva niekoľko situácií, ktoré by mali viesť k návšteve lekára, pretože môže ísť o nejaký zdravotný problém, napríklad celiakiu alebo intoleranciu zložky potravy. Spozornite, ak dieťa nerastie, je unavené a bledé. K vyhľadaniu pediatra by mala viesť aj zmenená farba či konzistencia stolice. Varovným znakom je aj vracanie, a to aj len občasné. Ak sa s nechutenstvom spájajú aj časté bolesti bruška, je to ďalší dôvod, prečo žiadať o pomoc.Rodičia si tiež môžu všimnúť, či dieťa nemá zdravotné problémy po jednej konkrétnej potravine. V tom prípade by mohlo ísť o alergiu. „Iba u desiatich percent detí má nechutenstvo chorobný podklad. Nemýľme si nechutenstvo s prieberčivosťou. Ak dieťa normálne rastie, je spokojné, živé a šťastné, nie je unavené a nemá iné problémy, určite netrpí nedostatkom potravy. Za týmto nechutenstvom sa väčšinou skrýva chybný prístup rodičov,“ upozorňuje Monika Antošová.
Ako zlepšiť nechutenstvo?
Monika Antošová má niekoľko rád, ako zlepšiť vzťah dieťaťa k jedlu. Odporúča neodtrhávať dieťa od hry a nútiť ho hneď do jedla, ale počkať, kým hru ukončí. Inak by si mohlo k stolu sadať s plačom a odpor k jedlu by si vytvorilo raz dva. Ďalším šikovným tipom Moniky Antošovej je, aby dieťa dostávalo menšie porcie jedla a prípadne si pridalo, ak bude mať ešte chuť: „Veľké porcie môžu dieťa odstrašiť, ak si myslí, že musí zjesť všetko.“Jedlo sa môže stať utrpením, ak rodičia potomka neustále kritizujú, že svoju porciu nezjedlo. Dávať za prázdny tanier odmenu tiež nie je dobrá cesta, pretože potom nebude dieťa jedenie vnímať ako prirodzenú súčasť života, ale ako niečo, čo si zaslúži odmenu – a aj ju bude „tvrdo“ vyžadovať.
Skúšate nový pokrm a nemal úspech? O dva tri týždne ho skúste ponúknuť znovu v trošku inej podobe. Monika Antošová radí využiť fantáziu a jedlá pre dieťa zaujímavo aranžovať, často to robí priam divy.
A rada na záver: jedlo by sa podľa lekárky Moniky Antošovej nemalo stať ústrednou témou debát v rodine, niečo, čo sa neustále rieši a okolo čoho sú stále nejaké problémy. Dieťa môže v tejto situácii šikovne manévrovať a celú situáciu ešte len zhoršovať. Jedenie je predsa prirodzená vec, žiadna dráma a všetky problémy s ním spojené možno riešiť pokojne a bez výčitiek. Ak jedlo odstránite z centra záujmu, dieťa si k nemu zrejme ľahšie nájde vzťah.
