Očakávané demografické trendy sú nezvrátiteľné: Silné populačné ročníky budú postupne starnúť a o 30 rokov všetci v penzii.
Foto: shutterstock.comAko totiž vysvetľuje Inštitút finančnej politiky pri ministerstve financií, kým lepšie vzdelanie bude v budúcnosti tlačiť nezamestnanosť nadol, odchod do dôchodku generácie 1970-1989 (takzvaných Husákových detí) bude omladzovať trh práce a mieru nezamestnanosti naopak, zvyšovať.
Rôzne vekové a vzdelanostné skupiny sa totiž vyznačujú rôznymi mierami nezamestnanosti a nezamestnanosť je vo všeobecnosti vyššia práve u mladých ľudí, u ľudí s nízkym vzdelaním a u ľudí blízko dôchodkového veku.
Očakávané demografické trendy sú u nás v najbližších desaťročiach nezvrátiteľné: Silné populačné ročníky budú postupne starnúť a bez ohľadu na zvyšovanie dôchodkového veku budú o 30 rokov všetci v penzii.
Ak by štát chcel zvýšiť podiel pracujúcich vo vzťahu k dôchodcom, môže tak urobiť úpravou penzijného veku, ktorý zvýši na 68 rokov a 8 mesiacov pre mužov aj ženy v roku 2060. Má to však aj druhú stránku, a to práve spomínaný rast nezamestnanosti: „Vzhľadom na zvýšené riziko nezamestnanosti starších ľudí by zvyšovanie dôchodkového veku viedlo k miernemu nárastu nezamestnanosti," upozorňujú analytici.
Pribudne vzdelaných žien
Okrem rozšírenia skupiny penzistov sa zároveň zvýši aj vzdelanostná úroveň obyvateľstva, najmä žien. Kým dnes takmer pätina šesťdesiatničiek nemá ani výučný list a temer tretina má iba odborné vzdelanie s výučným listom alebo záverečnou skúškou, medzi tridsiatničkami (30-34) je podiel žien s takýmto vzdelaním výrazne nižší. A naopak, vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa má v súčasnosti už takmer 40 % tridsiatničiek.„V prípade mužov pozorujeme pokles podielu učňovského vzdelania v prospech vyšších stupňov vzdelania, ale medzigeneračné rozdiely sú menej výrazné," uvádza Inštitút finančnej politiky v komentári. Vysokoškolské vzdelanie má štvrtina tridsiatnikov a 14 % u šesťdesiatnikov.
„Šanca byť zamestnaný s vekom najprv rastie a následne klesá v tvare obráteného U,“ vysvetľujú analytici. Muži dosahujú maximálnu zamestnanosť už vo veku 25- až 29 rokov, ženy vzhľadom na rodičovské dovolenky až po 40. roku života,“ vysvetľujú v analýze. Najnižšie riziko nezamestnanosti je u mužov aj u žien medzi 40. a 49. rokom života.
Zmeniť školstvo i Zákonník práce
Ako môže štát ovplyvniť nezamestnanosť žiadaným smerom nadol? Analytici odporúčajú zlepšiť vzdelávací systém a upraviť Zákonník práce. Platí totiž, že čím lepšie vzdelanie, tým väčšia šanca na dobré miesto.Ďalším odporúčaným opatrení ekonómov je prijatie zákonov na podporu flexibilných foriem zamestnávania, keďže bude rásť podiel starších ľudí na pracovnej sile. Práve ľudia vo vyššom veku častejšie využívajú prácu na čiastočný úväzok. „Slovensko v tomto smere výrazne zaostáva za pôvodnými členskými krajinami EÚ, najmä Nemeckom a Holandskom, ktoré sa vyznačujú najflexibilnejšími trhmi práce,“ pripomínajú analytici.
