Dnešné deti majú horšie plavecké schopnosti.
Foto: Shutterstock.com„V novej smernici ministerstva školstva je klauzula, ktorá tvrdí, že organizovať plavecké výcviky je na rozhodnutí riaditeľov podľa možností škôl. V Česku je to povinné, všetky školy v tretích či štvrtých ročníkoch musia zorganizovať kurzy základného plávania. Môžu tak aj vyhľadávať plavecké talenty," povedala Yvetta Macejková z Katedry športov v prírode a plávania Fakulty telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave. Nehovoriac o tom, že vďaka plaveckým schopnostiam je možné zachrániť topiaceho sa človeka.
„Rodičia a školy by aj mali záujem, ale nemáme dostatok bazénov. Viac sa stavajú ihriská pre futbal a hokej v porovnaní s bazénmi, to všetci vidíme. Plávať sa však dá naučiť jedine vo vode. Potom je to na takej úrovni, ako momentálne je," konštatovala.
Slovensko si v plaveckej pripravenosti oproti minulosti výrazne pohoršilo, čo dokazujú aj čísla z Katedry športov v prírode a plávania. „V roku 2000 sme robili monitoring plaveckej spôsobilosti na základných a stredných školách. Zistili sme, že v rokoch 2000 až 2002 sa oproti rokom 1992 až 1994 plavecká spôsobilosť bežnej populácie zhoršila skoro o štyridsať percent. Aj na vysoké školy so športovým zameraním prichádzajú študenti, ktorí nevedia súvisle preplávať sto metrov, je ich asi tridsať percent. Problém je práve v systéme na základných a stredných školách," zhodnotila Macejková. Ako dodala, apelujú preto na ministerstvo školstva, aby sa už na základných školách deti naučili plávať. Nie je dobré nechávať to na dospelý vek, keď „už je premrhané senzitívne obdobie na plavecké zručnosti."
Zo zlého systému výuky pramení aj alarmujúci nedostatok plavcov na najvyššej úrovni. „Keď učíme deti plávať v školskom veku, vieme si urobiť aj výber adeptov pre športové plávanie. Je to však dosť zanedbané, viac sa o to musia snažiť športové kluby," uzavrela Macejková.
