Pripraviť sa, pozor, štart! Ako opäť rozhýbať naše deti

Patricia Poprocká, 15. novembra 2018 o 06:05

Deti sa málo hýbu, čoraz viac ich má nadváhu a radšej si s kamarátmi četuje, než by si s nimi zahralo futbal. Nie je to o tom, že by boli od prírody lenivé – sú výsledkom toho, k čomu ich vedú rodičia.

Bývalá úspešná olympionička Ingrid Potisková trénuje mladé gymnastky v najstaršom bratislavskom klube AŠK Inter.

Foto: Ivana Kapolková

Pohyb ako niečo prirodzené by mal byť súčasťou dní dieťaťa už od skorého detstva, prakticky odkedy začne chodiť. Hry s loptou, preliezky, prechádzky v prírode... „Ak sa doma viac sedí pred televízorom, dieťa potom môže hocijakú náhodnú prechádzku spojenú napríklad so zbieraním gaštanov či jesenného lístia pociťovať ako diskomfort,“ pripomína gymnastická trénerka a prezidentka gymnastického klubu AŠK Inter Bratislava Ingrid Potisková, ktorá má s vedením malých detí bohaté skúsenosti.

Na druhej strane to však netreba preháňať ani opačným smerom, a nútiť deti za každú cenu k organizovanej pravidelnej činnosti. Dnešná komerčná doba ponúka pohybové krúžky už pre deti od troch rokov. Podľa trénerky je to však v tak nízkom veku zbytočné vyhadzovanie peňazí.

Krúžky do piatich rokov nemajú význam


„Namiesto takýchto organizovaných kolektívnych aktivít by mala byť s dieťaťom po škôlke mama alebo otec. Dieťa sa na nich celý deň teší, no potom je opäť niekde umiestnené...“

Pripomína aj vlastné skúsenosti z gymnastickej telocvične, keď niektoré deti plačú a nechcú ísť na hodinu. Rodičia ich presviedčajú: „Ale ja chcem, aby si cvičila...“ „Vtedy sa rodiča spýtam, či sa počúva. Dieťa má mať radosť z pohybu. Rodič má pozorovať, čo jeho dieťa baví, a v tom ho podporovať. Ak rado kreslí, alebo spieva, nemusí predsa trpieť v telocvični, lebo kážu rodičia...,“ hovorí Ingrid Potisková.

Ako priviesť dieťa k pohybu
  • Odmalička má byť pohyb prirodzenou súčasťou dňa

  • Chodiť s ním von, nechať ho vyblázniť sa

  • Pozorovať, k čomu inklinuje a potom ho prípadne zapísať na krúžok

  • Do piatich rokov organizovaná činnosť nemá význam

  • Ak má dieťa dostatok pohybu mimo školy, na športový krúžok za každú cenu chodiť nemusí

  • Ak však nerobí nič, organizovaná činnosť dvakrát týždenne by mala byť športovým minimom

  • Ak v nejakom odvetví vyniká a baví ho to, je vhodné prihlásiť dieťa na tréningy – športovú prípravu


  • S organizovanou činnosťou stačí podľa nej začať od piatich rokov. „Podľa môjho názoru a dlhoročných skúseností to skôr nemá význam.“

    Ani to by nebolo potrebné (ak teda deti nemajú športové ambície), keby sa deti vo voľnom čase samé viac hýbali – tak, ako to bolo v minulosti. Keď sa po škole skrátka išlo von. Dievčatá skákali gumu, hrala sa vybíjaná, naháňačky, skrývačky, futbal...

    Doba sa však zmenila, namiesto voľných hier sa deti rozvážajú po krúžkoch. „Nie som si istá, či je to k lepšiemu,“ poznamenáva Ingrid Potisková. V každom prípade, vždy lepšie krúžky ako nič.

    Dvakrát týždenne je minimum


    K rekreačnému pohybu by deťom podľa nej mohla stačiť organizovaná aktivita dvakrát týždenne. V podstate je jedno, a aký pohyb ide – gymnastika, plávanie, futbal, tanec, hokej...

    Základom pre všetky športy je však práve gymnastika. „Rozvíja koordináciu, silu všetkých svalových partií, povzbudzuje k odvahe, prekonávaniu seba samého,“ vymenúva trénerka. Ako pripomína, aj pre športovcov, ktorí sa venujú iným odvetviam, je dôležitým doplnkovým športom. „Odhadom 75% vyťaženia našej haly sú hokejisti, futbalisti a tanečníčky. Všetci chodia na gymnastiku ako na doplnkový šport,“ hovorí trénerka.

    Gymnastika je základ, medzi deťmi je o ňu veľký záujem.

    Foto: Ivana Kapolková

    Málo športovísk aj trénerov


    Pre tých, ktorí sa chcú športu venovať intenzívnejšie, pretekársky, dve hodiny týždenne na krúžkoch nestačia. Rodičia však najmä vo väčších mestách narážajú na problém, že dieťa nemajú kam prihlásiť, pretože kluby, aby prežili, ponúkajú predovšetkým komerčné aktivity na rekreačnej úrovni. A na skutočnú mravenčiu prácu s budúcimi pretekármi nemajú príliš kapacitu.

    „Áno, podmienky pre prácu s talentovanou mládežou sú zlé. Ani zďaleka nedosahujeme úrovne pred prechodom na trhové hospodárstvo,“ súhlasí trénerka. Ak je však rodič presvedčený o športovom talente svojho dieťaťa a nenájde očakávanú odozvu v jednom klube, mal by to skúsiť inde. Nevzdať to. „Ak nepochodí na viacerých miestach, možno treba prehodnotiť výber športu. Hoci podmienky nie sú ideálne, skúsený tréner by mal dokázať vidieť výraznejší talent a tomu potom vytvoriť primeraný priestor na rast,“ konštatuje.


    Šport robí ľudí silnejšími nielen fyzicky
    Šport, nech už akýkoľvek, deti obohacuje aj z mentálnej stránky. Učí ich prekonávať seba samého, prekonávať prekážky, ísť aj cez bolesť, zdolať strach, víťaziť aj vyrovnať sa s prehrou. „Obrazne povedané - Život je športová aréna, kde každý z nás podáva svoj najlepší výkon. Cenné sú však nie dni, kedy víťazíme bez boja. Keď dokážeme prekonať prekážky, nevzdať sa a prísť do cieľa, vtedy sa posúvame vpred,“ uzatvára Ingrid Potisková.

    Nadané deti sa športu venujú na pretekárskej úrovni.

    Foto: Ivana Kapolková



    Výchova a vzťahy - ďalšie články

    Ďalšie články v rubrike >