Biomatka – vďačná nadávka

Patricia Poprocká, 18. mája 2020 o 04:29

Kto stále nosí rúška ako ovca? No predsa prestrašená biomatka, ktorá úzkostlivo ochraňuje svoje dieťa. Kto porušuje nariadenie o nosení rúšok? No predsa premúdrelá biomatka, ktorá si myslí, že vie viac než doktori sveta a hazarduje so zdravím všetkých. Hon na biomatky možno s trochou nadsázky prirovnať k niekdajšiemu honu na čarodejnice. Nech je tak alebo tak, stále zle.

Naozaj môžu za všetko biomatky?

Foto: shutterstock.com

Pamätáte si, čo sa hovorí o Oravskom hrade? Zo skaly vraj zhadzovali dievčatá, aby sa ukázalo, či sú bosorky. Ak zahynuli, boli nevinné. Ak prežili, bol to dôkaz, že im pomohol diabol a bolo ich treba zabiť. Nemali na výber, podobne ako dnes „biomatky“. Čokoľvek robia, je zlé. Lebo „biomatka“.

Biomatkám sa vďačne pripisujú všetky spoločenské neduhy. Od zmienených rúšok až po výchovu detí. Biomatky majú najrozmaznanejšie deti, lebo ich majú stále pri sebe, nosia a dlho dojčia. Zároveň ale majú aj najdrzejšie deti, lebo im všetko dovolia a netrestajú.

Biomatky robia veci inak než by väčšina očakávala. Žijú si po svojom, často nekonzumne, nekomerčne, sú iné, tak ich zákonite členovia pohodlnej väčšiny odsudzujú. Spokojní, že majú na koho ukázať a zároveň sa utvrdiť v správnosti vlastnej cesty. Keby ste sa ich však opýtali, kto tá „biomatka“ vlastne je, čo myslíte, koľko definícií by sa objavilo?

Typická biomatka totiž neexistuje, každý z nás je rodič, ktorý si hľadá svoju cestu. Niekto takú, akú pozná od svojich rodičov či starých rodičov, niekto presne opačnú. Niekto sa rád spolieha na štát a jeho inštitúcie, iný sa obracia k prírode, k náboženstvu, duchovnu. Zväčša však každý čerpá zo všetkého troška, v inom pomere. Ako z tohto teda vyčleniť biomatku? A načo vlastne?

Dojčím svoje dieťa štyri roky, snažím sa zdravo stravovať, zároveň však rada chodím do kina a tancovať spoločenské tance – som biomatka? Milujem prírodu, rovnako však sladkosti a fastfoody, rodila som doma, ale svoje deti som dala očkovať – som biomatka?

Koľko kritérií musí človek spĺňať, aby sa zaradil do „skupiny biorodičov“ , vyslúžil si ocenenie jednej skupiny a pohŕdanie tej druhej zároveň?

Delenie na dobrých a zlých (bio či nebio) ani hodnotenie ostatných nemá zmysel. Je nesprávne a zbytočné.

Biomatka ako taká naozaj neexistuje. Stala sa však symbolom všetkého, čo odsudzujeme, vďačnou nadávkou. Škoda. Jednak preto, že dve krásne slová spojené v jedno získavajú význam, ktorý s tým ich skutočným nemá nič spoločné, a jednak preto, že nájdenie „vinníka“ nikdy nikomu nepomohlo. Ak nájdem niekoho, na koho môžem ukázať a vyliať si na ňom svoju frustráciu, môj problém to nevyrieši. Len ma mylne utvrdí v presvedčení, že nemusím zmeniť nič, lebo za všetko môže ten niekto, v tomto prípade ten niekto, kto neexistuje.





Pridajte komentár

táto funkcia je len pre prihlásených

Prihláste sa



Takto to robím ja - ďalšie články

  • Obrázok Marcela vyrába čarovné kufríky so zvieratkami: „Do tvorby dávam celé svoje srdce.“

    Marcela vyrába čarovné kufríky so zvieratkami: „Do tvorby dávam celé svoje srdce.“

    Marcela Novysedláková (37) zo Spišskej Novej Vsi od malička ručne šila šatičky pre bábiky a snívala o tom, že raz sa stane módnou návrhárkou. To sa jej síce nepodarilo, ale dnes navrhuje úžasné kufríky, ktoré dospelých vrátia do detstva a deti učia, ako to chodí v rodine.

  • Obrázok Nakazená učiteľka si neberie pred ústa servítky: Nemáte úctu k životu

    Nakazená učiteľka si neberie pred ústa servítky: Nemáte úctu k životu

    Laxný prístup mnohých Slovákov, ktorí zľahčujú pandémiu a odmietajú rešpektovať opatrenia, vytočil učiteľku prvého stupňa na základnej školy, ktorá momentálne s nákazou sama bojuje. Adresovala im tvrdé slová.

  • Obrázok ROZHOVOR Tri roky na vidieku ma vyliečili z ilúzie, že sa tu žije čistejšie

    ROZHOVOR Tri roky na vidieku ma vyliečili z ilúzie, že sa tu žije čistejšie

    Meno Nikolina prezrádza bulharské korene, jej domovom sú však Košice, kam sa jej otec ako mladík v medzivojnovom prisťahoval. Nikolina Urbančíková (67) svoj život zasvätila cudzím jazykom – učila a prekladala beletriu, odborné knihy i televízne dialógy. Stihla vychovať dvoch synov, na ktorých je hrdá a nezaháľa ani v penzii. Vedie tanečný klub a koronakrízu využíva na zvýšenie povedomia o nutnosti chrániť planétu. „Prehnali sme to vo všetkom, treba ubrať,“ hovorí v rozhovore pre ahojmama.sk.

  • Obrázok Ivanin denník 3: „Aj si poplačem, ale nevzdávam sa.“

    Ivanin denník 3: „Aj si poplačem, ale nevzdávam sa.“

    Nastúpila na prvú chemoterapiu, ktorá má zničiť metastázy na viacerých miestach tela, a verí, že sa po jej absolvovaní nebude cítiť príliš zle. Mladej Levičanke Ivane Debrecéniovej (37) sa po úspešne vyhratom zápase, žiaľ, vrátila rakovina. O boji, ktorý s vážnou chorobou zvádza, si môžete prečítať vždy každý druhý štvrtok v jej denníku.

  • Obrázok Chlapec šil rúška pre spolužiakov, tí ho vysmiali. „Si frajer,“ vystrúhala mu poklonu ministerka

    Chlapec šil rúška pre spolužiakov, tí ho vysmiali. „Si frajer,“ vystrúhala mu poklonu ministerka

    Bol smutný, pretože spolužiaci odmietli nosiť rúška, ktoré pre nich s láskou ušil. Jeho mamička to nenechala len tak a vďaka jej iniciatíve je dnes trinásťročný Jirka v susednom Česku hrdinom.

  • Obrázok Ivanin denník 2: Začína mi chemoterapia, mám obavy, ako ju budem zvládať

    Ivanin denník 2: Začína mi chemoterapia, mám obavy, ako ju budem zvládať

    Ivana Debrecéniová (37) akoby zázrakom prežila agresívnu rakovinu, no choroba sa jej žiaľ vrátila. Po vyoperovaní nových metastáz z pečene a mezentéria ju čaká chemoterapia, z ktorej má obavy. Aj podozrivý útvar v konečníku sa po operácii nakoniec ukázal byť zhubným, statočná Levičanka to však nepovažuje za katastrofu, dokonca je rada, že konečne môže začať s liečbou. Ako Ivana s chorobou bojuje, to sa môžete raz za dva týždne dočítať v jej denníku.

  • Obrázok Ivanin denník: Rakovina sa mi vrátila, ale bojujem

    Ivanin denník: Rakovina sa mi vrátila, ale bojujem

    Ivana Debrecéniová (37) prekonala agresívnu rakovinu hrubého čreva s metastázami, pred pár týždňami jej však lekári oznámili, že vážne ochorenie sa vrátilo. Ako s chorobou bojuje a ako sa cíti, o tom všetkom vám bude písať vo svojom pravidelnom denníku dvakrát za mesiac.

Ďalšie články v rubrike >