Bez vlastných zásob by naši predkovia zimu neprežili, niektoré potraviny, napríklad zemiaky, museli vydržať až do ďalšej úrody. Na ilustračnej snímke niekdajšia kuchyňa v Čičmanoch.
Foto: PRAVDA, Renáta JaloviarováAko ich prípravy na zimu vyzerali a čo všetko si chystali? Základom boli zemiaky, pestovala ich snáď každá rodina. Všetko ručne. Vykopávali sa motykami, potom sa ukladali do vriec, v tých sa zvážali z poľa a následne uskladňovali tak, aby vydržali nielen zimu, ale až do ďalšej úrody.
„Uskladňovali sa v samostatných pivniciach, podpivničených objektoch, rôznych zásobných jamách v obytných či hospodárskych stavbách alebo vo voľnej prírode. Odkladali sa do hroblí, krechtov, do kopencov,“ vysvetľuje etnologička Zora Mintalová Zubercová v knihe Tradície na Slovensku. Dodáva, že napríklad v Čičmanoch v chudobných rodinách zemiaky skladovali pod posteľou. „Niektorí tam mali jamu, no a niekto to mal len tak,“ dodáva.
Čo región, to iný názov
Slovensko je známe, že zemiaky majú množstvo názvov, podľa regiónov: bandurky, grule, krumple, erteple, gruli, grumble, kartofle, kartofli, krompele, kromple, kompere, krompaky, švábky, švápka, zemáky, zemčáky, zemky.
Zdroj: Tradície na Slovensku
Slovensko je známe, že zemiaky majú množstvo názvov, podľa regiónov: bandurky, grule, krumple, erteple, gruli, grumble, kartofle, kartofli, krompele, kromple, kompere, krompaky, švábky, švápka, zemáky, zemčáky, zemky.
Zdroj: Tradície na Slovensku
Kapusta čerstvá i kvasená
Bola považovaná za druhú najdôležitejšiu plodinu. Pri zbere na poli často pomáhali aj deti, a to keď hlávky boli dostatočne veľké a tvrdé. Časť úrody si ľudia odkladali čerstvú, no väčšina putovala do sudov, kde sa natlačila a kvasila. „Dostatočná zásoba zemiakov a kvasenej kapusty, jedinečného zdroja vitamínu C, bola základom zimných zásob,“ spresňuje Zora Mintalová Zubercová.Tento zvyk pretrváva v mnohých rodinách dodnes, i keď, najmä vo väčších mestách si už ľudia zvyknú kvasenú kapustu radšej kupovať hotovú – či už v obchodoch alebo od farmárov na tržniciach.
Naši predkovia takéto možnosti nemali, v obchodoch sa predávalo len to, čo nebolo možné dopestovať či dochovať, takže uskladňovali. Okrem kapusty aj ďalšie potraviny. Strukoviny, tekvicu, kukuricu, mak, jesenné ovocie...
Slivkové hody
Osobitnú kapitolu tvorili slivky, najmä v regiónoch, kde sa ich pestovaniu dobre darí. „Roľníci mali zvyčajne za stodolami nasadené stromy, medzi nimi slivky, ktoré rástli i na poli či pri vinohradoch,“ vraví etnologička.Oberačka bola často doslova udalosťou, prišla vypomáhať širšia rodina alebo najatí zberači. Zberalo sa, ako inak, ručne a slivky sa triedili podľa odrôd – na zjedenie, polievky, knedlíčky, na pálenku, sušenie, lekvár, na predaj... „Do tradičného slivkového lekváru sa nikdy nepridával cukor, preto mohol vydržať aj niekoľko rokov,“ pripomína Zora Mintalová Zubercová. Aj varenie lekváru bola často spoločenská udalosť, keďže išlo o zdĺhavú činnosť.
Čo les dal
„Po skončení jesenných prác ženy s deťmi zbierali lieskové oriešky, v období feudalizmu patril ich zber k povinnostiam poddaných,“ poznamenáva etnologička.Ľudia pre vlastnú potrebu zbierali aj orechy, z lesných plodov najmä šípky a trnky. Tie chutili najlepšie po prvých mrazoch, vtedy prestali byť trpké. Na juhu ľudia sa uskladňovali ešte aj jedlé gaštany.
