Svätí, politici, hrdinovia telenoviel... Ako sa vyberali deťom mená kedysi a čo je módne dnes

Patricia Poprocká, 25. apríla 2021 o 04:24

„Meno som dostal po Leninovi, keďže na rok, v ktorom som sa narodil, pripadlo práve sté výročie jeho narodenia. Starší brat, narodený na Pražskú jar, je Alexander po Dubčekovi, mladší mal byť Leonid po Brežnevovi, no to sme rodičom našťastie vyhovorili,“ s úsmevom spomína päťdesiatnik Vladimír na pôvod svojho mena. Nie je jediný, koho rodičia sa inšpirovali osobnosťami svojej doby.

Mien je dnes oveľa viac než dní v roku, preto sú v kalendári pri jednom dátume niekedy aj tri mená.

Foto: shutterstock.com

„Táto móda k nám prišla po druhej svetovej vojne z vtedajšieho Sovietskeho zväzu a bola veľmi rozšírená ešte i v 50-tych a 60-tych rokoch minulého storočia,“ vysvetľuje etnologička Katarína Nádaská trendy, podľa ktorých vyberali mená deťom jednotlivé rodičovské generácie.

Naši rodičia a starí rodičia si nad menami potomkov hlavu príliš nelámali. „V 19. storočí až do vojnových čias prevládali u nás biblické mená, dokonca aj zo Starého zákona, ktoré sa dnes už v kalendári nevyskytujú. Bežne sa tak stávalo, že nežidia mali židovské mená, no časté boli aj klasické mená svätých ako Peter, Katarína a podobne. Samozrejme Jozef, Mária,“ vraví Katarína Nádaská. Druhý silný trend, ktorý v tom čase prevládal, bolo dávať deťom mená po rodičoch či prarodičoch.

Pani Terézia je dnes v penzii a patrí do prvej skupiny, teda ľudí s menom na počesť niekoho zo svätcov. „My všetci štyria súrodenci sme dostali mená po svätých. Jozefína, Cyril, Mária a ja. Naša mama bola veľmi pobožná, každý deň v kostole, čiže to v našom prípade asi ani nemohlo byť inak,“ potvrdzuje.

Vodcovia a osobnosti

Zmena prišla po skončení druhej svetovej vojny, kedy po vzore vtedajšieho Sovietskeho zväzu ľudia zvykli dávať mená po vodcoch a významných osobnostiach politického či kultúrneho života. Kým v Rusku bolo veľa Josifov či Vladimírov, u nás nebolo zriedkavosťou nájsť medzi deťmi Klementov, Erichov či Antonínov, ktorí dostali mená po aktívnych popredných komunistoch. „Vtedy sa u nás začali rozmáhať aj ruské mená ako Ivan, Igor, Jevgenij,“ dodáva etnologička.

Práve to je i spomínaný prípad Vladimíra a jeho súrodencov, i ďalších. Aj pani Anna sa v 60-tych rokoch riadila podľa týchto zvyklostí. „Alois Indra, Erich Honecker, Richard Nixon a Robert Kennedy,“ to boli muži, po ktorých pomenovala svojich štyroch synov.

So súhlasom komisie

V 70-tych rokoch sa do popredia v našej spoločnosti začali postupne dostávať mená z nových občianskych kalendárov. Okrem takzvaných „moderných“ mien tam bolo stále možné nájsť aj mená z histórie ako Přemysl či Svätopluk. „Jednou z najpredávanejších kníh tej doby bola kniha Meno pre naše dieťa, ktorá sa potom dočkala mnohých reedícií a rodičia sa ňou radi nechali inšpirovať. Výber bol ďaleko slobodnejší, pestrejší, už nebola samozrejmosť, že sa syn volal po otcovi či dedovi, aj keď, samozrejme, aj takí boli a dodnes sú,“ približuje Katarína Nádaská ďalší nový trend pri pomenovaní potomkov.

Do kalendára pribudlo ešte viac zahraničných mien, najmä však zo „spriatelených“ krajín vtedajšieho socialistického bloku. Primeranosť cudzokrajného mena vtedy posudzovala komisia pri ministerstve vnútra, tá sa po Nežnej revolúcii 1989 zrušila.

Telenovely a nová doba

Vtedy nastalo ďalšie veľké uvoľnenie pri výbere mien, ktoré trvá dodnes, kedy je už možné takmer všetko. Rodičia dávajú svojim deťom rôzne exotické mená, ktoré so slovenským ani slovanským pôvodom nemajú nič spoločné. Hermiona, Šeherezáda, Perpetua, Fabiola, Melody, Mustafa, Neymar, Rolex...

Keď k nám po roku 1989 došli prvé telenovely, ľudia začali vyberať mená tamojších hrdinov, dnes to pokračuje takmer bez kontroly. Takže dnes nájdeme medzi chlapami Manuelov, Miquelov, Jose Armandov či Esmeraldy medzi dievčatami. Na matrike stačí potvrdiť, že meno, ktoré nie je v našom kalendári, sa používa v zahraničí a rodičia si môžu dieťa pomenovať v podstate ako chcú.

Mien je dnes oveľa viac než dní v roku, preto sa do kalendárov pripisujú stále nové a stáva sa, že v jeden deň slávia meniny dve či dokonca tri rôzne mená. Najobľúbenejšími menami vlani boli medzi dievčatami Ema, Sofia, Nina, časté sú aj Nela, Mia či Laura. Z chlapčenských mien to boli Jakub, Samuel, Michal, do prvej desiatky sa vošli aj Adam, Filip či Oliver.

Podľa Kataríny Nádaskej niektorým tradičným slovenským menám dnes hrozí zánik, podobne ako napríklad pred sto rokmi vymizli z kalendárov vtedajšie mená. „Ezechiel, Kunhuta, Svorad, Gorazd... Dnes už ľudí s týmito menami sotva stretneme,“ hovorí Katarína Nádaská. Ktoré čaká podobný osud?





Pridajte komentár

táto funkcia je len pre prihlásených

Prihláste sa



Úrady a peniaze - ďalšie články

Ďalšie články v rubrike >