Losos je skvelým zdrojom vitamínu D.
Foto: Shutterstock.comAk už ochorejú, infekcia pre nich nebýva fatálna a rýchlejšie sa z nej dostanú. Dbajte preto na to, aby ste déčka mali dostatok. Nielen kvôli koronavírusu, ale tento vitamín má naše zdravie všestranný blahodarný vplyv.
Predovšetkým chráni pred infekčnými chorobami, veľký význam má pri akútnych ochoreniach dýchacích ciest. Pozitívne vplýva aj na centrálny nervový systém, zabezpečuje duševnú vyrovnanosť. Počas tehotenstva istí správny vývoj kostry plodu, v období dojčenia prispieva k tvorbe mlieka, v puberte sa podieľa na správnom vývoji celého organizmu, v dospelosti na dobrej kondícii kostí a chrupu. Ukázalo sa dokonca, že môže znížiť riziko rozvoja cukrovky a spolupodieľa sa na kontrole delenia rakovinových buniek.
Svoje využitie našiel podľa Sone Lobotkovej, lekárky z interného oddelenia v Nemocnici AGEL v Bánovciach nad Bebravou, aj v neurológii: ,,Najnovšie výskumy so sklerózou multiplex ukazujú, že vitamín D nielenže pomáha predchádzať progresii ochorenia, ale tiež sa podieľa na opravách už poškodeného myelínu, ktorý je jednou zo zložiek bielej hmoty mozgu. Pacienti s týmto ochorením, ktorí majú vyššie hladiny vitamínu D, trpia menej často relapsami (návratmi, zhoršením) ochorenia. To platí aj pre pacientov so zápalovými ochoreniami čreva ako ulcerózna kolitída a Crohnova choroba.“
Dostatočná koncentrácia vitamínu D je dôležitá aj preto, že pôsobí ako ochranný faktor proti vzniku a rozvoju aterosklerózy, hypertenzie, infarktu myokardu, dyslipidémie (vysoký obsah tuku v krvi) či obezity.
Storočný deduško
Vitamín D bol objavený a popísaný v 20. rokoch minulého storočia, kedy sa zistilo, že jeho pôsobenie dokázalo vyliečiť vtedy rozšírené detské ochorenie – krivicu, teda rachitídu. Tá vtedy bola obrovským problémom v chudobných štvrtiach rastúcich európskych miest. Keďže už boli známe vitamíny A, B a C, novú látku nazvali vitamín D.Zo skupiny vitamínov D sú najdôležitejšie vitamín D3 (cholekalciferol) a vitamín D2 (ergokalciferol). Väčšinu vitamínu D3 si organizmus tvorí v koži účinkom ultrafialového žiarenia. Podľa odborníkov je na jeho tvorbu potrebný pobyt na slnku asi 15 až 20 minút denne bez opaľovacieho krému, samozrejme nie pri extrémnych teplotách a v čase najsilnejšieho žiarenia. ,,Zo slnečného žiarenia získavame 90 percent vitamínu, iba malá časť je prijatá z potravy živočíšneho pôvodu, ako je vaječný žĺtok alebo olej z rybacej pečene,“ hovorí lekárka z bánovskej nemocnice.
Únava či depresia
Ako odhaliť včas nedostatok tohto dôležitého vitamínu? ,,Medzi včasné príznaky nedostatku vitamínu D patrí znížená hladina vápnika, pretože býva znížená absorpcia vápnika z čreva, čo vedie následne k nedostatku vápnika v kostiach. Neskoré známky sú nedostatočná mineralizácia skeletu, bolesti kostí, ťažké deformity kostí a poškodenie svalového metabolizmu, chronická únava a depresia,“ vysvetľuje doktorka Lobotková, čo nastáva v prípade, ak pacient príjem vitamínu D podcení. Deficit vitamínu D tiež prispieva k vzniku osteoporózy v starobe, čoho výsledkom je vyššie riziko zlomenín, najmä v oblasti chrbtice a krčka stehennej kosti.V letných mesiacoch telo produkuje viac vitamínu D, ako potrebuje a nadbytok sa ukladá do zásob do pečene. Na jeseň a v zime je na severnej pologuli zmenený uhol dopadu slnečného žiarenia, ozónová vrstva vychytáva UV žiarenie a vitamín D sa preto v koži netvorí. Organizmus ho čerpá zo svojich letných zásob v pečeni.
„V zimných a jesenných mesiacoch je riešením zvýšiť prísun vitamínu D vo vitamínových doplnkoch alebo strave. Problém so stravou však je, že vitamín D sa v nej vyskytuje iba v malých množstvách. Vo vyššom množstve sa nachádza len v rybách, ktoré konzumujú planktón. Oveľa menšie množstvo je v mäse, vaječnom žĺtku, mlieku, mliečnych výrobkoch, v kakau, kokose, ďatliach, niektoré mliečne výrobky a tuky sú „umelo“ obohatené o vitamín D,“ hovorí Soňa Lobotková.
Najviac vitamínu D je v tučných morských rybách, napríklad v lososovi, sardinkách či sleďoch. Dobrým zdrojom je i konzervovaný tuniak. A ak máte radi morské plody, aj v tých déčko nájdete (ustrice, krevety). Nezanedbateľným zdrojom vitamínu je i olej z treščej pečene. Najmenší obsah vitamínu D bol zistený v morských rybách s nízkym obsahom tuku (aljašská treska, morské šťuka).
Nedostatok v celej populácii
Podľa najnovších štatistík je v Európe deficitom vitamínu D ohrozených 30 až 50 percent populácie. Podľa slov lekárky sa užívanie vitamínu D odporúča najmä u rizikových skupín, ktorými sú starší pacienti, ale i pacienti s viacerými ochoreniami, ďalej tehotné ženy a dojčiace matky a obézni ľudia, pretože zásoby vitamínu môžu byť síce dostatočné, ale viac sa ukladajú v podkožnom tuku a menej sa uvoľňujú do krvného obehu.Nedostatok vitamínu D však nie je doménou len starších ľudí, ale vyskytuje sa aj v mladších vekových kategóriách. ,,V jednej slovenskej štúdii z roku 2019 bol výskyt závažnej hypovitaminózy D, teda jeho nedostatku, pomerne vysoký u oboch pohlaví, u žien ako aj u mužov. Vo veku 20 - 30 rokov bol medzi ženami deficit vitamínu D zaznamenaný u 23 percent. V kategórii od 50 - 80 rokov malo viac ako 90 percent pacientiek prítomný deficit vitamínu D, z toho až 38 percent malo závažný deficit,“ osvetľuje odborníčka fakty, ktoré vzišli zo štúdie. Nedostatok vitamínu malo až 55 percent mužov.
Vitamínu D majú nedostatok aj deti, ako na to poukázala štúdia českého Štátneho zdravotného ústavu, a to najmä v zime a na jar. Najviac ho majú v septembri. Na jar má podľa štúdie optimálne hodnoty vitamínu D len štrnásť percent detí, viac ako tretina mala hodnoty znížené a polovica nedostatočné. Najvyššie hodnoty výskumníci zistili na jeseň, a to hlavne v septembri. S nastupujúcimi chladnejšími dňami to však bude horšie, nezabúdajte preto vitamín D dopĺňať.
