V slovenskom školstve prevládajú ženy.
Foto: Shutterstock.comTALIS (Teaching and Learning International Study) je najväčšou medzinárodnou štúdiou, ktorá sa zameriava na učiteľov. Zapojilo sa do nej celkovo 260 tisíc učiteľov z 31 krajín OECD a 17 ďalších krajín a regiónov sveta. Členských krajín EÚ bolo 23. Do štúdie TALIS 2018 na Slovensku prispelo 181 škôl s 3 046 učiteľmi, vyučujúcimi na druhom stupni základných škôl a nižšom stupni osemročných gymnázií, a 180 riaditeľov škôl. Realizoval ju Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania v období od 30. apríla 2018 do 11. mája 2018.
Takmer vo všetkých zúčastnených krajinách tvoria väčšinu učiteľov ženy. SR patrí medzi krajiny s najväčším podielom učiteliek. Až 82 % všetkých učiteľov tvoria na Slovensku ženy, kým v priemere krajín OECD je to 68 %. V krajinách OECD zapojených do štúdie TALIS je priemerný vek učiteľov 44 rokov, podobne je to aj na Slovensku. Priemerný vek riaditeľov škôl v krajinách OECD je 52 rokov, podobne je to aj na Slovensku.
V porovnaní s priemerom krajín OECD je na Slovensku nižší podiel učiteľov do 30 rokov (SR 8,2 %, OECD 11,1 %) a vyšší podiel učiteľov vo veku 30 až 49 rokov (SR 58,7 %, OECD 54,5 %). Na slovenských školách za uplynulých desať rokov od roku 2008 nastal významný pokles podielu mladých učiteľov vo veku do 30 rokov, takmer o osem percent. Od roku 2013 je však tento pokles miernejší a predstavuje tri percentá.
Podľa výsledkov štúdie TALIS 2018 na Slovensku pracuje 15,8 % začínajúcich učiteľov. Významne viac ich je v školách umiestnených v mestách (o 7,2 percenta) ako na vidieku. Významne viac ich vyučuje v súkromne riadených školách (o 5,5 percenta) v porovnaní so štátom riadenými školami. Začínajúci učitelia v rámci krajín OECD a aj SR sú vo všeobecnosti spokojnejší so svojím výberom povolania a s učiteľskou profesiou ako skúsenejší učitelia.
Šikana je u nás menší problém
Slovenské školy poskytujú žiakom bezpečné prostredie, vyskytuje sa na nich len minimálne množstvo rôznych foriem nebezpečného správania žiakov. V najväčšej miere je to zastrašovanie alebo slovná šikana iných žiakov. Podiel takýchto škôl je na Slovensku významne nižší, ako je priemer krajín OECD (SR 9 %; OECD 14,3 %). Slovenská republika však zaznamenala na školách v porovnaní s rokom 2013 ako jedna z troch krajín OECD významný nárast výskytu zastrašovania a slovnej šikany zo strany iných žiakov (o 6,6 percenta; v roku 2013 – 2,4 %, v roku 2018 – 9 %).Z krajín OECD sa v priemere 96 % učiteľov (na Slovensku viac než 94 % učiteľov) zhoduje na tom, že vzájomné vzťahy medzi učiteľmi a žiakmi sú zvyčajne dobré. Slovensko patrí medzi krajiny, kde sa zaznamenal významný nárast pozitívneho hodnotenia vzťahov medzi učiteľmi a žiakmi od roku 2008 (o viac ako päť percent).
Vyučovaniu sa učitelia venujú 20 hodín týždenne
V rámci krajín OECD učitelia uvádzali, že počas posledného úplného kalendárneho týždňa im úlohy, vyplývajúce z ich zamestnania v škole, zaberali spolu 38,81 hodiny. Z toho viac ako polovicu svojho pracovného času venujú vyučovaniu, čo predstavuje 20,6 hodiny.Slovenskí učitelia uviedli, že úlohy vyplývajúce z ich zamestnania v škole im v priebehu kalendárneho týždňa zaberajú spolu 36,4 hodiny, z toho sa vyučovaniu venujú 20,1 hodiny. Ďalšie dve časovo najnáročnejšie aktivity sú individuálne plánovanie alebo príprava hodín, či už v škole alebo mimo nej (OECD 6,5 hodín týždenne; SR 6,9 hodín týždenne), a známkovanie, opravovanie žiackych prác (OECD 4,2 hodín týždenne; SR 3,5 hodín týždenne).
Pre riaditeľov škôl na Slovensku je najvážnejším problémom nedostatok alebo nevhodnosť učebného materiálu, čo uviedlo 44,6 % riaditeľov. Oproti roku 2013 sa tento problém javí ako menej vážny, v roku 2018 sa zistil pokles o 17 percent. V roku 2018 považovalo nedostatok či nevhodnosť učebných materiálov za veľmi vážny problém 9,3 % riaditeľov, v roku 2013 to bolo až 26,2 % riaditeľov. V porovnaní s rokom 2013 je však nárast percentuálneho podielu riaditeľov, ktorí uviedli, že kvalitnú výučbu na ich škole veľmi obmedzuje nedostatok učiteľov s odbornou spôsobilosťou vo výučbe žiakov so špeciálnymi vzdelávacími potrebami (nárast o 6,6 %).
Štúdia TALIS skúmala aj to, aké vyučovacie aktivity, metódy a stratégie učitelia využívajú na vyučovacích hodinách. Približne 85 % slovenských učiteľov, čo je významne viac ako v priemere krajín OECD, využíva tieto vyučovacie stratégie: Vysvetlím žiakom, čo očakávam, že sa naučia; vysvetľujem súvislosti medzi starým a novým učivom; na začiatku vyučovacej hodiny stanovím ciele; zhrniem učivo z poslednej doby. Významne menej našich učiteľov v porovnaní s priemerom krajín OECD necháva žiakov pracovať v malých skupinách, aby spoločne našli riešenie problému alebo úlohy (40,2 %); ukazuje žiakom úlohy, ktoré nemajú zjavné riešenie (29,9 %); necháva žiakov používať informačné a komunikačné prostriedky pri projektoch alebo pri práci v triede (47,3 %); zadáva žiakom projekty, ktoré si vyžadujú najmenej týždeň na dokončenie (15,8 %).
Len 4,5 % našich učiteľov si myslí, že práca učiteľa je spoločnosťou ocenená (v roku 2013 si to mysleli štyri percentá učiteľov). V krajinách OECD si to myslí v priemere 25,8 % učiteľov. V tomto ukazovateli sme sa, podobne ako aj v roku 2013, ocitli na poslednom mieste zo všetkých krajín OECD.
