Covid-19 nie je dôvodom na separáciu matiek a ich bábätiek, pripomína Andrea Poloková.
Foto: archív Andrey PolokovejPandémia dramaticky celosvetovo zhoršila začiatky dojčenia. Spôsobila, že bábätká boli oddeľované od matiek, v prípade predčasne narodených detí ich nevideli aj mesiace. Percentá dojčených detí sa znižovali nielen počas pobytu v nemocnici, ale aj v neskoršom veku bábätiek, pretože mnoho žien prestalo dojčiť, keďže im nebolo umožnené získať pomoc pri dojčení. Netýkalo sa to len žien, ktoré ochoreli na Covid-19, ale všetkých detí, ktoré sa za posledné dva roky narodili. Na zúfalý stav dojčenia poukázali aj viaceré najnovšie svetové štúdie.
Aj na Slovensku sa organizácie MAMILA a Ženské kruhy rozhodli priniesť údaje o tom, aká bola za posledné dva roky situácia týkajúca sa podpory dojčenia v našich nemocniciach. Predbežné údaje ukazujú, že sa zvýšil počet detí, ktoré už v prvých dňoch po pôrode dostávali umelé mlieko. Výsledky tohto prieskumu budú zverejnené koncom februára.
Podľa štúdie z USA z januára tohto roku poklesol najviac zo všetkého počet dojčených detí vo veku 6 mesiacov. Táto štúdia porovnávala percento dojčených detí narodených v čase pandémie a tých, ktoré sa narodili pre začiatkom pandémie. Zníženie percenta dojčených detí bolo podľa štúdie spôsobené aj horšou dostupnosťou osobného laktačného poradenstva, ktorému sa nevyrovná poskytovanie laktačného poradenstva online formou videohovorov.
Talianska štúdia z roku 2021 porovnávala situáciu s dojčením počas lockdownu a pred pandémiou. Pri prepustení z nemocnice, teda vo veku 4 dní, bolo pred pandémiou dojčených 97 % novorodencov, počas lockdownu iba 69 %. Vo veku 3 mesiacov bolo predtým dojčených 70 % dojčiat a počas pandémie len 31 %.
WHO (Svetová zdravotnícka organizácia) od začiatku pandémie upozorňovala, že Covid-19 nemá byť dôvodom na separáciu bábätiek a na to, aby ženy nedojčili alebo aby sa báli, že dojčením bábätko nakazia. MAMILA tieto informácie prinášala verejnosti už od marca roku 2020, a napriek tomu sa v slovenských nemocniciach ešte i teraz obhajuje separácia matiek od detí. Napríklad MUDr. Mirko Zibolen v rozhovore pre Sme v novembri 2021 uviedol: „Naša prax ukazuje, že ženy, ktoré sa rozhodli pre krátkodobú separáciu (v trvaní 5 dní po pôrode), nemali následne žiadny problém s dojčením a my pevne veríme, že takáto situácia žiadnym spôsobom neovplyvní vzťah matky a dieťaťa.“
Spolu bez ohľadu na pozitivitu
Lekár Peter Liška, predseda MAMILY konštatuje, že „je dôležité vytvárať podmienky, aby matky s deťmi mohli počas všetkých dní aj nocí v pôrodnici zostať neustále spolu, a to platí rovnako pre zdravé matky a bábätká ako aj v prípade, že sú pozitívne na Covid-19. Ak matka ochorie na Covid-19, materské mlieko obsahuje špecifické protilátky, ktoré buď pomáhajú bábätku zostať zdravým alebo ho čo najlepšie prekonať. Nejde však len o materské mlieko, ale aj dojčenie ako také spolu s kontaktom koža na kožu napomáha fungovaniu imunitného systému.“Nie sú žiadne vedecké dôkazy, že by spoločný pobyt bábätka s matkou v jednej nemocničnej izbe (rooming-in) zvyšoval riziko ochorenia na SARS-CoV-2 (CDC, 2020b). Ženy a bábätká sú práve počas infekčných ochorení v bezpečí vo vzájomnom kontakte koža na kožu. Americká akadémia pre pediatriu (AAP) a Európska asociácia pre pediatriu (EPA) podporujú dojčenie počas pandémie okrem iného aj preto, že imunitné funkcie dojčenia poskytujú dojčeným deťoch ochranu pred ťažkými príznakmi ochorenia horných dýchacích ciest, ako je Covid-19 (Wyckoff; Williams et al., 2020).
Svetová zdravotnícka organizácia zaradila služby laktačných poradkýň medzi kriticky dôležité služby, ktoré je potrebné v osobnej forme a v teréne zachovať aj v čase pandémie, pretože znižujúce sa percento dojčených detí má zásadný a negatívny vplyv na zdravie detí ako aj zdravie matiek.
