Keď sa rodičia nezhodnú na zásadných veciach vo výchove, poznačí to celú rodinu.
Foto: shutterstock.comJe úplne prirodzené, ak majú rodičia na výchovu detí úplne iné názory. A vôbec to neznamená, že ten druhý je nevzdelaný či neempatický len preto, že chce k svojim vlastným potomkom pristupovať inak ako vy. Naše predstavy o svete, a teda aj o výchove vyvierajú najmä z vlastného detstva. Voči tomu, kto nás formoval, keď sme boli malí, sa chceme buď vymedziť alebo ho nasledujeme. Vo výchove vlastných detí sa to prejaví snáď najsilnejšie.
Pre svoje deti chce väčšina z nás len to najlepšie, máme však odlišné predstavy, ako toho dosiahnuť. Dobrou správou ale je, že deti rôznorodé výchovné prístupy väčšinou dokážu veľmi dobre zvládnuť a prispôsobiť sa im. „Vďaka stretávaniu s rôznymi spôsobmi výchovy získavajú schopnosť orientovať sa v bežnej realite a budujú si sebavedomie, že si v rôznych situáciách budú vedieť poradiť a obstoja,“ uvádza rodinný poradca Jan-Uwe Rogge vo svojej knihe Výchova detí krok za krokom (vyšla v češtine vo vydavateľstve Portál). Dieťa podľa neho veľmi dobre chápe, že rôzni ľudia k nemu pristupujú inak a ono sa k nim podľa toho aj správa, či už ide o rodičov, prarodičov alebo učiteľov.
Pravdou však je, že príliš odlišné výchovné spôsoby môžu viesť k vážnym rozporom medzi rodičmi a rozbúrať celý rodinný systém. Čo teda robiť, ak máte pocit, že prílišná pestrosť názorov deťom neprospieva, ale naopak dezorientuje a stresuje ich, a narušuje aj vzťah rodičov?
Nie si zlý
Najdôležitejšie je uznať, že druhý rodič má nárok na svoju „pravdu“ o výchove, ktorá vychádza z jeho vlastného života a nemá za cieľ dieťa poškodiť, ale práve naopak. Podsúvať partnerovi zlý úmysel je priamou cestou k rozvodovému právnikovi.Rodičia si tiež musia pravdivo odpovedať na otázku, či preferované výchovné postupy náhodou nezneužívajú vo svoj prospech, keď napríklad dúfajú, že svojím výchovným prístupom nahnevajú partnera, pretože s ním práve zažívajú partnerskú krízu. Alebo si na úkor druhého získajú väčšiu priazeň dieťaťa, ktoré môže situáciu začať využívať, aby získalo rôzne výhody (otec zakáže televíziu, mama ju povolí). Podľa autora knihy je veľmi dôležité ukázať, že „rodičia spolupracujú a nenechajú sa tak ľahko rozoštvať“.
Keď máte vyššie spomenuté vnútorne spracované, nastáva čas na rodičovskú dohodu, pretože bez nej to nepôjde. Do dohody je pritom ideálne zapojiť aj dieťa, ak je už schopné vedomého rozhodovania a posúdenia situácie.
Ideálnym riešením nezhôd môže byť kompromis, aby ani jeden z rodičov nemal pocit prehry. Ak mama trvá na skorom odchode večer do postele a otec by večierku pokojne posunul, pretože „dieťa predsa samo najlepšie vie, kedy sa mu chce spať“, kompromisná dohoda môže znieť: cez týždeň deti chodia spať skoro, pretože ich ráno čaká škola, no víkend majú v tomto smere voľnejší a samé si rozhodnú, kedy zhasnú lampičku na nočnom stolíku. Ak chce jeden rodič, aby dieťa vrcholovo športovalo a druhý sa tomu bráni, riešením môže byť rekreačné športovanie, prípadne nechať rozhodnutie na dieťati samotnom s tým, že rozvážať ho na tréningy a zápasy bude hlavne ten rodič, ktorý si vrcholové športovanie prial.
Ďalšou možnosťou, ako sa vyrovnať s odlišnými rodičovskými prístupmi, je rozdeliť si kompetencie. Trvá mama na perfektnom udržiavaní detskej izby, no otec rád prehliadne lego rozhádzané na zemi a knihy hodené na posteli? Vznikajú kvôli tomu neustále v rodine hádky, pretože nie je možné zladiť rozdielne predstavy o poriadku, keď otec presadzuje názor, že „neporiadok v byte rovná sa šťastné dieťa“, no pre mamu je „bordel“ veľkým zdrojom stresu?
V tom prípade sa dohodnite, že na poriadok v detskej izbe bude dohliadať otec, ktorý kvôli (ne)poriadku nezvyšuje hlas a je veľkorysejší ako mama. Dieťa predsa len skôr počúvne toho, kto naň netlačí a nekričí, a tak je väčšia pravdepodobnosť, že izbička bude aspoň v akom takom (keď nie ideálnom) poriadku.
Byť múdrym rodičom znamená vedieť si priznať, kde sú moje slabiny a kde môžem v záujme dobrého výsledku ustúpiť zo svojej autority a potlačiť svoj rodičovský prístup. To je už však skúška vysokej morálnej zrelosti.
Ako riešite rodičovské nezhody vo vašej rodine? Napíšte nám do komentárov a pomôžte aj ostatným čitateľom, aby túto neľahkú časť výchovy detí zvládli čo najlepšie. Ďakujeme.
