Ako vedieme naše deti, závisí do veľkej miery od toho, ako viedli nás.
Foto: shutterstock.comV čom sa chceme alebo nechceme podobať na našich rodičov, závisí od našich skúseností a pocitov z detstva. Princíp je vcelku jednoduchý: „Ak máte pocit, že výchova fungovala, môžete pokračovať v štýle, akého sa dostalo vám,“ konštatuje kniha Čo si myslí moje dieťa, ktorú napísala Britka Tanith Careyová v spolupráci s klinickou psychologičkou Angharad Rudkinovou. Čo ste vnímali negatívne, skúste zmeniť.
Aby sa však rodičia vedeli lepšie zorientovať vo vlastných rodičovských úlohách a štýle, ktorý chcú zvoliť, je dobré prejsť si základné skúsenosti, ktoré potom môžeme v úlohe dospelého napodobňovať alebo naopak, robiť vedome inak.
Kniha ponúka, aby si rodičia zodpovedali nasledujúce otázky:
1. Ako riešili vaši rodičia konflikt – či sa hádali pred deťmi, či sa urážali navzájom, či sa zmierili alebo naopak, či si hádky nechávali zásadne mimo detskej prítomnosti
2. Či boli prísni a dbali na disciplínu, alebo boli benevolentní
3. Či a do akej miery dávali najavo rovnováhu lásky a hraníc
4. Či sa zaujímali o školské výsledky, či tlačili na čo najlepšie známky alebo akceptovali výsledky také, aké boli
5. Či ste ako deti museli chodiť do postele v určitý čas alebo ako sa vám chcelo
6. Či ste mali pocit, že rodičia uprednostňovali v láske a pozornosti niekoho zo súrodencov alebo nie
7. Či ste trávili dovolenky spoločne často alebo zriedkavo
8. Či ste mali dovolené vyjadrovať aj negatívne pocity alebo ste mali hovoriť len o pozitívnych, prípadne či rodičov nezaujímalo, ako sa cítite
9. Či vám rodičia zabezpečili všetko, čo ste chceli, alebo len to, čo bolo potrebné, prípadne či ste sa cítili zanedbávane
10. Či vám prejavovali náklonnosť objatím často, len v prípade potreby alebo málo
2. Či boli prísni a dbali na disciplínu, alebo boli benevolentní
3. Či a do akej miery dávali najavo rovnováhu lásky a hraníc
4. Či sa zaujímali o školské výsledky, či tlačili na čo najlepšie známky alebo akceptovali výsledky také, aké boli
5. Či ste ako deti museli chodiť do postele v určitý čas alebo ako sa vám chcelo
6. Či ste mali pocit, že rodičia uprednostňovali v láske a pozornosti niekoho zo súrodencov alebo nie
7. Či ste trávili dovolenky spoločne často alebo zriedkavo
8. Či ste mali dovolené vyjadrovať aj negatívne pocity alebo ste mali hovoriť len o pozitívnych, prípadne či rodičov nezaujímalo, ako sa cítite
9. Či vám rodičia zabezpečili všetko, čo ste chceli, alebo len to, čo bolo potrebné, prípadne či ste sa cítili zanedbávane
10. Či vám prejavovali náklonnosť objatím často, len v prípade potreby alebo málo
„Na základe zistení sa zamyslite nad svojimi silnými a slabými stránkami. Pochopíte, ako čo najlepšie spolupracovať pre dobro vášho dieťaťa,“ odkazujú autorky. Samozrejme, aby to nebolo jednoduché – to isté by mal absolvovať aj druhý rodič dieťaťa a potom obaja spoločne nájsť optimálnu cestu. Veľa zdaru!
