Každá generácia má svoje typické obľúbené činnosti. Ktovie, s čím budú porovnávať svoje detstvo dnešné deti v úlohe rodičov.
Foto: shutterstock.comZbieranie vecí
Známky, pohľadnice, servítky, obaly zo žuvačiek, cukríkov, obrázky športovcov, spevákov či hercov, iné rôzne výstrižky z časopisov, či svojho času kultové céčka... Potom to doma pekne potriediť, poukladať, ponalepovať, to, čo je dvojmo vymeniť s kamarátmi... Malý svet, kde si deti hospodárili so svojimi cennosťami, dnes už prakticky neexistuje. Ak deti niečo zbierajú, tak zväčša na komerčnej báze to, čo im nadiktujú marketingové oddelenia obchodných reťazcov – nálepky za nákupy, body za tankovanie, za ktoré potom dostanú plyšáčiky, autíčka a podobne. Zbierka však pre ne zväčša nemá žiadnu cenu, končí sa spolu s komerčnou akciou, alebo akonáhle začne nová. Niektoré deti zbierajú ešte napríklad kamienky alebo mušle pri mori, veci z detstva ich rodičov už ale príliš neletia. Načo, keď slávne osobnosti majú na webe instagramové profily, pošta je elektronická a namiesto pohľadníc sa posielajú selfie.Nahrávanie pesničiek z rádia
Kto si nepamätá to čakanie pri rádiu na obľúbenú pesničku, aby si ju potom nahral na magnetofónovú pásku? Kto mal šťastie, nahral ju celú, kto nie, tak aj so slovom moderátora, zvučkou rádia alebo v skrátenej verzii. Dnes sa deti na magnetofónovú kazetu pýtajú „čo to je?“ a nemajú dôvod striehnuť pri rádiu. Jednoducho si stiahnu čo chcú a kedy chcú, prípadne prehrajú na youtube. Kde to majú aj rovno s obrazom aj s textom, tak čo.Čakanie na pokračovanie
Desaťdielny seriál sa pozeral 10 týždňov, a to v presne určený deň a hodinu, žiadne dve časti naraz na internete v čase, aký komu vyhovuje. Aj keď sa to dnešným deťom zdá nepredstaviteľné, nebolo to na škodu. Deti sa učili trpezlivosti, mali jasný príklad, že všetko má svoj čas – i povinnosti i hry i obľúbený seriál. Trénovali si pamäť, žili v radostnom očakávaní, zo sledovania seriálu mali malý sviatok a zariadili si povinnosti, aby si ho mohli vychutnať. Ak to prešvihli, nedalo sa nič robiť. Buď im niekto dodatočne vyrozprával obsah alebo sa museli zmieriť s tým, že človek nemôže mať vždy všetko. Dobrá škola.Telefonovanie z búdky
Aj na telefónny automat by sa niektoré deti dnes zrejme opýtali, že čo to je. Zháňanie drobných, občas lotéria, či ju automat len „nezožerie“, rýchle vybavenie hovoru, keď človek nemal ďalšie mince... V dnešnom svete mobilov, keď je človek takmer neustále online je to už naozaj len spomienka. Ale opäť nie márna. Boli sme nútení stretávať sa viac naživo a telefón bol len prostriedkom na dohodnutie sa, nie virtuálnym miestom stretnutia.Pomocné práce
Niektorí naši rodičia ešte dojili či pásli kravy. My si pamätáme nekonečné upratovanie, umývanie riadov, spory, kto vynesie smeti či pomocné práce v kuchyni pri varení. Zodpovednosť za mladších súrodencov bolo samozrejmosťou. K tomu ešte rôzne brigády, či už nariadené školou, prípadne krúžkom, ktorý sme navštevovali. Deti dnes? Telefónne čísla na donášku pizze, referencie na upratovacie firmy, v tom sú „doma“ viac než vo vysávaní či utieraní prachu. Zodpovednosť nenesú takmer za nič a brigády sú zriedkavosťou. Aby sme ale nekrivdili, sú domácnosti, v ktorých deti v domácnosti pomáhajú. Deje sa to ale stále v menšom množstve, čo je na škodu.ANKETA:
