Každý má svoje žiale, a hoci sa nám tie detské zdajú neraz banálne, pre našich potomkov sú dôležité. Pomôžme im ich zvládnuť.
Foto: Shutterstock.comNajčastejšou reakciou dospelých na plač býva pokyn: „Neplač.“ Myslený čo ako dobre, je to stále len príkaz, ktorý je v situácii, kedy dieťa potrebuje (alebo chce) plakať, neúčinný. Podobne je to aj s krikom či hnevom. Vety typu „Nekrič. Nič sa ti nestalo.“ sú tiež v podstate len negáciou pocitov, ktoré dieťa práve prežíva.
Ak ich navyše ešte povieme zvýšeným hlasom, len veľmi ťažko dosiahneme želaný efekt. Napokon, skúsme si predstaviť seba na mieste detí. Vieme prestať plakať či sa hnevať na pokyn, len preto, že nám to niekto prikazuje?
Ak chceme pomôcť deťom zvládnuť stres, hnev, či úzkosť, dosiahneme to tým, že im uznáme ich pocity a dáme najavo, že v nás majú oporu. Tak deti dokážu nájsť v sebe silu na to, aby sa s ťažkosťou vysporiadali samé.
Konkrétne príklady sú nad všetky slová, takže nech sa páči. Skúste najbližie vo vypätých situáciách povedať toto:
NIE Upokoj sa!
ÁNO Ako ti môžem pomôcť?
NIE Neplač!
ÁNO Vidím, že je to pre teba ťažké.
NIE Nikto ti nič zlé nerobí!
ÁNO Si v poriadku?
NIE Buď už ticho!
ÁNO Môžeš hovoriť tichšie?
NIE Nevrieskaj!
ÁNO Zhlboka sa nadýchni a povedz mi, čo sa stalo.
NIE Nerozčuľuj sa!
ÁNO Je v poriadku cítiť sa takto.
NIE A dosť!
ÁNO Chceš objať?
NIE Kašlem na to!
ÁNO Som tu pre teba.
(Zdroj: LOCIKA)
