Zastavte sa a zamyslite. Upratané myšlienky pomôžu nájsť východisko.
Foto: shutterstockHovorí sa, že správne pomenovanie problému znamená jeho polovičné vyriešenie, a tak isto to môže byť aj v prípade náročných situácií. Aj keď niekomu niekedy dobre padne si poplakať, inému tresnúť dverami alebo sa ísť niekam vykričať, na to, aby sme sa dostali do „normálu“ však skôr či neskôr potrebujeme zapojiť aj racio. A k tomu môže pomôcť práve spomínaná „tá správna“ otázka, ktorá nás dokáže nasmerovať kam potrebujeme. Vyberte si niektorú z nasledujúcich piatich.
Čo by mi pomohlo cítiť sa lepšie?
Úplné jednoduché presmerovanie mysle od vplyvu emócií k racionálnemu uvažovaniu. Človek sa prestane ľutovať, skrátka sa začne pozerať na seba a celý problém rozumovo. Čo mi vadí najviac a čo môžem urobiť, aby sa to zmenilo?
Čo ma má táto situácia naučiť?
Život nám pripravuje veľa skúšok, niektoré zvládame ľahko, iné ťažšie. A práve keď nevieme, kam z konopí, namiesto lamentovania môže pomôcť práve táto otázka. Aké ponaučenie si z danej situácie mám zobrať? Čo mi tento problém ukazuje? Čo potrebujem zlepšiť, zmeniť?
Ako by mi bolo, keby som tieto myšlienky nemala?
Táto otázka je užitočná napríklad v situácii, ak sa trápime, že sa naše dieťa nespráva vždy podľa zaužívaných predstáv, resp. že jeho správanie môžu iní vnímať negatívne. Niekedy totiž vôbec nejde o dieťa, ale iba o naše skryté obavy, ktoré nemajú reálny základ. Vtedy naozaj pomôže jednoducho sa tých myšlienok zbaviť, odsunúť nabok a ľahko žiť bez nich.
A čo také stane, ak sa naplnia moje obavy?
Ok, dieťa sa neučí, tak prepadne. A čo sa stane potom? Ok, bude opakovať ročník. A akú skutočnú tragédiu to do nášho života prinesie? Niekedy stačí si jednoducho pripustiť v predstavách toho najväčšieho strašiaka, ktorého sme si v mysli vytvorili, aby sme zistili, že sa vlastne niet čoho báť. Platí staré múdre porekadlo: Keď nejde o život, nejde o nič.
A čo keď to tak má byť?
Naše vnútro sa často búri, keď veci nejdú podľa našich prianí, pravdou však je, že všetko sa nám deje z nejakého dôvodu. Nie vždy ho dokážeme hneď spoznať, pomôže nám však veci pokorne (a teda aj pokojne) prijať, aké sú. V duchu učenia o prežívaní prítomného okamihu: Všetko, čo sa nám práve deje, berme tak, akoby sme si to sami želali.
