Ako sa stať asertívnym rodičom, ktorého budú deti rešpektovať

Gabriela Bachárová, 14. marca 2023 o 05:00

Agresívny rodič na dieťa kričí, ponižuje ho a neváha svoje argumenty podporiť bitkou. Pasívny rodič dovolí, aby mu potomok skákal po hlave. Najlepší výchovný prístup má asertívny rodič. K dieťaťu sa správa s rešpektom a ohľadom na jeho potreby, nedovolí však, aby ho ovládalo.

Rodič vedie, deti by to mali rešpektovať.

Foto: shutterstock

Že deti neposlúchajú a zdá sa, akoby celú rodinu ovládali a všetko sa robilo len podľa nich, to je častým problémom dnešnej výchovy. Rodičia to myslia dobre, nechcú k potomkom pristupovať z pozície autority, s ktorou sa nediskutuje. Na druhej strane však taká výchova často skĺzava k tomu, že rodičia sa boja „vychovávať”, majú doslova strach z vlastného dieťaťa. Netrvajú na svojom, majú problém presadiť si častokrát oprávnené požiadavky smerom k dieťaťu. Výsledkom je rozhádaná rodina, kde nikomu nie je dobre. Našťastie sa s tým dá niečo robiť.

„Tajomstvo asertívnej výchovy začína rozhodnutím, že vy ako rodič máte svoje práva a že dieťa potrebuje vašu autoritu, aj keď s tým nesúhlasí. Výsledkom je oveľa pokojnejší život pre všetkých a oveľa viac času na zábavu,” je presvedčený austrálsky klinický psychológ Steve Biddulph. Ako uvádza vo svojej knihe Prečo sú šťastné deti šťastné (vyšla v češtine), aby sa rodič, ktorý vo výchove zatiaľ tápe, mohol pustiť na cestu asertivity, mal by si ujasniť dve základné veci: svoje postoje a svoje činy. Jedno bez druhého nemôže existovať.

Mäkkí rodičia podľa klinického psychológa často zastávajú nasledujúce postoje: ustupujú stále deťom, aby bol doma pokoj, nechcú obmedzovať ich prejavy, aby z toho neboli frustrované, považujú sa za zlých rodičov, keď sa im nedarí zabezpečiť, aby boli deti stále šťastné. Myslia si, že na ich pocitoch v skutočnosti nezáleží, nepovažujú sa za dôležitého člena rodiny.

Asertívny rodič je naopak presvedčený, že je rovnako dôležitý ako ostatní členovia rodiny a má právo žiadať, aby ho rešpektovali. Snaží sa, aby sa deti mali čo najlepšie, na druhej strane si však uvedomuje, že sa tiež musia naučiť prispôsobiť iným a že frustrácia je pre ich zdravý vývoj prínosná.

Mäkký rodič

Ako spoznáte, že váš výchovný prístup príliš asertívny nie je? V prvom rade sa vyslovene bojíte konfliktu s dieťaťom. Nechcete, aby sa na vás nahnevalo. A tak ho spočiatku len nesmelo prosíte, aby spolupracovalo. Znie to však váhavo a neisto. Predkladáte argumenty a vysvetľujete, čo na prvý pohľad vyzerá ako správny prístup, dieťa si ho však vykladá ako vašu neistotu a získava tým čas. Myslí si: „Ak si mama nie je istá, že to mám urobiť, tak to neurobím!” Z rodiča musí vyžarovať sebavedomie.

Ak sa dostanete do fáze dohadovania, je už vážne zle. Dieťa cíti, že má navrch a vy strácate pôdu pod nohami. Výsledok? Napokon sa rozzúrite tak, že sa nekontrolujete, na dieťa kričíte a na zadku mu pristane vaša ruka. Potom vás to samozrejme mrzí, dieťaťu sa ospravedlníte, hanbíte sa, aby sa už onedlho celá situácia zopakovala. Ako z toho von?

Asertívny rodič si váži sám seba

„Aby som bol dobrým rodičom, potrebujem byť zdravým a šťastným - musím niečo robiť aj pre seba. Môj partner, rovnako ako naše manželstvo sú veľmi dôležité. Deti sú v poradí hneď na druhom mieste,” takto podľa Steva Biddulpha o sebe a ostatných zmýšľa asertívny rodič. A hneď pridáva ďalšiu myšlienku, ktorá možno nemusí byť viacerým dnešným rodičom po chuti: „Niekedy som unavený, ale musím deťom vštiepiť, že ten, kto tu rozhoduje, som ja. Z dlhodobého hľadiska je lepšie, keď vedia, kde je ich miesto.”

S takýmto mentálnym nastavením pôjde oveľa ľahšie zmeniť aj správanie v konkrétnych situáciách. Steve Biddulph ponúka návod, ako na dieťa, ktoré je zvyknuté nepočúvnuť a nerešpektovať, čo mu rodičia hovoria. „Urobte si sami jasno. Ak niečo od dieťaťa žiadate, nie je to prosba ani téma na diskusiu - je to požiadavka, ktorú máte právo klásť, a pre dieťa bude prospešné, keď sa naučí vaše požiadavky plniť,” je presvedčený odborník.

Ako druhý krok ešte predtým, ako svoje slová vyslovíte, nadviažte s dieťaťom kontakt. Prerušte prácu, podíďte k nemu, nadviažte očný kontakt. Potom jasne vyslovte, čo máte na srdci: „Chcem, aby si hneď teraz... Rozumieš? Trvajte na tom, aby vám dieťa odpovedalo áno či nie. Ak nepočúvne, opakujte svoju požiadavku. Nediskutujte, neuvádzajte dôvody, nenechajte sa vyprovokovať k hnevu ani odstrašiť. Dýchajte, pomaly a zhlboka. Váš prístup má byť pre dieťa signálom, že na svojom požiadavku hodláte trvať a ani v najmenšom sa nedáte vyviesť z miery.”

Zostať pokojným je podľa psychológa tým vôbec najdôležitejším: „Najviac záleží na tom, čo nerobíte. Nepristupujte na diskusii ani argumentáciu, nerozčuľujte sa, jednoducho opakujte svoju požiadavku.”

Ak máte pocit, že dieťa nereagujte, nikam neodchádzajte a dohliadnite na to, aby danú vec napokon urobilo. Neprejavujte zároveň prílišné nadšenie, ak vás počúvne: „Povedzte jednoducho Dobre a na dieťa sa krátko usmejte. Uvedený postup má vás i vaše dieťa naučiť novému modelu správania. Spočiatku to bude asi časovo náročné, takže si neraz poviete: Pekne ďakujem, jednoduchšie by bolo, ak by som tie hračky upratala sama! Investovaný čas sa vám však v tomto prípade tisíckrát vráti.”

Trvať na svojom

Celý vtip je podľa Steva Biddulpha v tom, že musíte ako rodič trvať na svojom. Keď dieťa zistí, že to v žiadnom prípade nehodláte vzdať a nejavíte známky hnevu (ak vás potomok vyprovokuje ku kriku, považuje to za svoje víťazstvo a vašu slabosť), nakoniec urobí, čo treba. To je rodičovská autorita v praxi. Dieťa čoskoro podľa vášho tónu hlasu a rozhodnosti pochopí, že niečo myslíte vážne a bude mať tendenciu to bez odvrávania urobiť. „Akonáhle dieťa prijme vašu asertívnu výchovu, budete sa čudovať sami sebe, ako ste si mohli všetko pred tým tak sťažovať,” dodáva odborník.





Pridajte komentár

táto funkcia je len pre prihlásených

Prihláste sa



Výchova a vzťahy - ďalšie články

Ďalšie články v rubrike >