Napätie a stres možno pomôcť dieťaťu zmierniť. Voľte vhodné slová.
Foto: shutterstock.comZľahčovanie problému
Najčastejšou chybou pri povzbudzovaní, ktorú dospelí robia, je, že sa snažia ťažkosti či strachy zľahčiť. Myslia to síce dobre, účinok je ale minimálny. Keď nám totiž niekto povie: „Neboj sa, to nič nie je. Bože, taká maličkosť,“ zväčša to na to, aby sme sa prestali báť, nestačí. To, že môj strach, alebo predmet môjho strachu rodič považuje za banalitu, totiž ešte neznamená, že to začne byť banálne aj pre mňa.Neuznávanie pocitov
Rovnako neúčinnou technikou je spochybňovanie pocitov, ktoré dieťa (ale neraz aj dospelý človek) vo svojom strachu prežíva. „Prečo toľko vyvádzaš? Iní to zvládli, zvládneš aj ty.“ Tieto vety sú človeku v ťažkej chvíli málo platné. Môžu dokonca ešte zvýšiť jeho pocity menejcennosti: „Ostatní to zvládli hravo, ja sa bojím, som horší, slabší...“ si môže dieťa myslieť.Odpútavanie pozornosti
„Nemysli na to. Mysli na niečo príjemné. Ako bolo včera v kine? Na čo sa najviac tešíš cez víkend?“ Tieto vety možno dočasne myseľ dieťaťa od predmetu úzkosti odpútajú, problém však nevyriešia. Len odsunú.Maľovanie katastrofických scenárov
„Ak sa neprestaneš báť, určite sa ti to nepodarí. Skrátka sa sústreď!“ Ľudský mozog reaguje na vizualizáciu a ak sa dieťa pred skúškou, nejakým vystúpením či súťažou bude zaoberať tým, že sa to pre jeho nepohodu nepodarí, tak máte výsledok zaručený: Nezdar. Okrem toho sa tým dieťaťu ešte zvyšuje stres: „Musím sa prestať báť, lebo bude ešte horšie.“ Nuž, kto by sa takto upokojil?Obviňovanie
„Som z teba nervózna. Už sa začínam báť aj ja.“ Tieto vety môžu v dieťati pocit úzkosti či strachu ešte znásobiť. Okrem toho sa k nim môžu pridať ešte výčitky svedomia za to, že svojím správaním či postojom ešte pokazili deň niekomu inému, blízkemu. Môže to v nich vyvolať postoj „som teda naozaj úplne nanič,“ ktorý veru málokomu pomôže pozviechať sa.Ako teda pracovať s detským strachom a úzkosťou?
Dieťa potrebuje cítiť skutočnú podporu, že nie je vo svojom probléme a vnútornom zmätku samé. Pomôže mu, ak mu dáme najavo, že mu rozumieme. V strese pomáha aj zameriavať sa na detaily, ktoré vieme ovplyvniť, napríklad na pravidelné dýchanie, kontrolu školských pomôcok pri skúške, športového výstroja pri pretekoch a podobne.A tieto vety je vhodné použiť pri komunikácii:
„Vidím, že ti na tom záleží.“
„Som tu s tebou, keby si čokoľvek potreboval/a.“
„Pomôže ti, ak sa porozprávame? Môžeš mi povedať čokoľvek, a ak chceš, môžeme aj mlčať.“
„Je prirodzené, že cítiš isté obavy. Každý človek sa niekedy niečoho bojí. Aj ja som prežívala takéto situácie...“
„Pripravil/a si sa, ako si najlepšie vedel/a, to je dôležitejšie než výsledok.“
„Ako sa cítiš fyzicky?“
„Vymyslíme spolu nejaký plán?“
