Hipoterapia pomáha deťom s autizmom.
Foto: archívPodľa Dohovoru o právach dieťaťa má každé dieťa so zdravotným znevýhodnením právo „žiť plnohodnotný a riadny život v podmienkach zabezpečujúcich dôstojnosť, podporujúcich sebadôveru a umožňujúcich aktívnu účasť dieťaťa v spoločnosti.“ Výraznou mierou sa na tom podieľajú špecializované terapie na podporu detí a mladých ľudí, aby mohli rozvíjať svoj individuálny potenciál. O rôznych formách vhodných terapií hovorili hostia odborného webináru v rámci cyklu #INšpirujSaONline, ktorý realizuje Nadácia Volkswagen Slovakia.
Terapia ako súčasť vyučovania
Podľa Zuzany Oravcovej, zakladateľky Občianskeho združenia AUTIS, ktoré zriadilo špecializované zariadenie pre deti s autizmom predškolského veku v Soblahove a Základnú školu pre deti s autizmom bez mentálneho a s mentálnym postihnutím v Trenčíne, v rámci vzdelávacieho procesu využívajú rôzne terapie integrované do jednotlivých predmetov. Uľahčuje sa tak samotné vzdelávanie a súčasne sa rozvíjajú ďalšie životné zručnosti detí – komunikácia, spolupráca, koncentrácia, a to podľa možností konkrétnych detí. Základom je vždy dostatočný počet pedagógov, ktorí sa deťom venujú a zároveň individuálny prístup ku každému dieťaťu.Animoterapia
Terapie, do ktorej sa zapájajú špeciálne vycvičené zvieratá, sa tešia u detí s poruchou autistického spektra (PAS) veľkej obľube a majú nesmierny význam. Už len samotná prítomnosť zvieraťa môže spúšťať upokojujúcu reakciu u detí. Ako uviedla animoterapeutka Slávka Dupláková z Občianskeho združenia Zvieratá a ľudia navzájom, často počas terapie deti „len“ pozorujú zvieratá a ich interakciu s prostredím. „Aj takto vyplnený čas terapie je v poriadku a dieťa sa môže napríklad naučiť rozoznávať komunikačné signály zvieraťa. V prípade, ak má dieťa s PAS stresovú reakciu na konkrétny druh zvieraťa, je vhodné vyskúšať zapojiť iné,“ doplnila a priblížila skúsenosti so zapojením psov, mačiek, ale aj hospodárskych zvierat, ako sliepky, či baranček.„Deti chcú našich troch kocúrikov hladkať, kŕmiť, česať, ale aj liečiť,“ s úsmevom dopĺňa felinoterapeutka Vierka Hajnalová (felinoterapia využíva v terapii mačky). Na terapie so sebou nosí špeciálnu „lekárničku“, ktorá pomáha odbúravať stres detí z lekárov a iných vyšetrení. Hovorí, že ak zvieratká prídu hneď ráno, často pomôžu zvýšiť koncentráciu detí na celý zvyšok dňa. Vyzdvihuje vyššiu telesnú teplotu mačiek plemena Devon Rex, ktorá zvyšuje upokojujúci účinok pri ich hladkaní či túlení sa. Na Slovensku sú skúšky terapeutických mačiek len v začiatkoch, všetci kocúrikovia preto absolvovali výcvik v zahraničí.
Arteterapia, muzikoterapia, dramatoterapia
Individuálnu formu, prispôsobenú možnostiam i aktuálnej nálade klientov, zdôraznil liečebný pedagóg Michal Kralovič z Domova sociálnych služieb prof. Karola Matulaya v Bratislave. Nie je ničím výnimočným zmeniť plány a hľadať aktivity, na ktoré dieťa s PAS v tej chvíli dobre reaguje a sú mu príjemné. Pri muzikoterapii najčastejšie pracuje s klientami tak, že im ponúka hru na reálne hudobné nástroje a vytvárajú rôzne zvuky. Jeho špecialitou je, že im skladá vlastné pesničky, do ktorých zakomponuje niečo, čo majú rady alebo čo zažili. Obľúbené predmety využíva aj na dramatoterapii a arteterapii, kedy slúžia ako prostriedok na zaujatie pozornosti. S klientami tak kreslí autíčka alebo prednáša tematické texty. Dôležitý je najmä terapeutický rozmer aktivít a rozvíjanie motorických alebo jemných zručností, sú však aj klienti, s ktorými pracuje aj na umeleckej hodnote výtvoru, na ktorú sú veľmi hrdí.Terapia hrou
Inštitút terapie hrou na Slovensku založila psychologička a terapeutka Zuzana Tatárová, ktorá sa inšpirovala aj študijným pobytom v USA, kde študovala na dieťa zameranú terapiu hrou a filiálnu terapiu pod vedením Dr. Garryho Landretha v Texase. Pracuje s deťmi od dvoch rokov, pričom stále viac k nej prichádzajú aj deti s PAS. „Základom je vytvorenie terapeutického vzťahu, kedy dieťa terapeuta pozná, dôveruje mu a vie, čo môže očakávať. Faktor predvídateľnosti, napríklad aj v úprave prostredia, je pre deti s PAS veľmi dôležitý,“ hovorí terapeutka.Význam terapie hrou (takzvaná filiálna terapia) vníma najmä ako prostriedok rozvoja, na riešenie nedostatku sociálnych kontaktov, ale aj ako priestor na odbúranie frustrácie a hnevu, nahromadených túžob v bezpečnom prostredí, a to i bez potreby verbálneho vyjadrenia.
