Samostatnosť a bábätká nejde príliš dohromady, keďže v prvých mesiacoch bytostne potrebujú blízkosť a starostlivosť dospelých. Napriek tomu však dokážu robiť aj samostatné rozhodnutia, na ktoré by sme im mali prenechať priestor a rešpektovať ich, aby mohli prirodzene a zdravo rásť.
Sú odkázané na dospelých, ale predsa schopné samostatne sa rozhodovať o svojich potrebách.
Foto: Shutterstock.com
Sú síce bezbranné, nevedia chodiť ani rozprávať, aj tak však už dokážu prejaviť svoju osobnosť. Už u maličkých detí dokážeme vyčítať napríklad, či sú zvedavé, aktívne, či sa cítia „v pohode“. Niektoré obľubujú dlho spať, často sa dojčiť, iné nie, niektoré sa načahujú za všetkými vecami okolo, snažia sa pretáčať a podobne.
Práve v týchto oblastiach by sme bábätkám mali nechať priestor, aby „bolo po ich“, teda tak, ako to vyhovuje im. „Práve to, že sú schopné dosiahnuť niečo samé, bez našej pomoci, ich posúva vpred a učí spoznávať svoje možnosti,“ pripomína Lenka Žofajová, autorka knihy Sprievodca rodiča dnešného.
Strava
Bábätká sa síce samé nenajedia, vedia si však rozhodnúť, koľko mlieka kedy vypijú. „Nemusíme to nijako merať – dieťa vie, kedy má dosť,“ konštatuje Lenka Žofajová vo svojej knihe. Rovnako by sme mali rešpektovať i to, ako často si dieťa žiada dojčenie, hoci je to len pár minút po tom, čo dopilo. Má svoje dôvody – chce zaspať, idú mu zúbky a dojčenie zmierňuje bolesť, byť len tak pri mame, alebo má ešte chuť...
Tabuľky, že dieťa má dostať jesť každé dve hodiny, prípadne nemá byť na prsníku dlhšie než 15-20 minút sú dávno prekonané. Rovnako ako konštatovanie, že ak je najedené, prebalené, môže si i poplakať.
Poloha
Samostatnosť pri dojčení sa azda najviac prejaví v polohe pololežmo. Ide o vertikálnu polohu, kedy dieťatko leží na mame zhora, hlavičku má na prsníku. Má v nej dostatok voľnosti, hlávku v prirodzenom záklone, neobmedzený prístup k prsníku, kontakt s matkou a chrbátik prirodzene zaoblený. Bábätku sa ľahko pije, lebo tiaž hlavičky mu bradu zatlačí do prsníka. Môže hýbať rúčkami ako chce, aj sa ľahko odtiahnuť, napríklad pri silnom toku mlieka. Oproti polohe na chrbátiku, kedy dieťa zostáva odkázané na matku, či si ho pritlačí k sebe, aby sa mu dostatočne zaborila brada do prsníka. V ľahu má oveľa menej autonómie, nehovoriac o tom, ak je ešte k tomu zabalené v perinke.
Skúmanie vecí
Nechajme dieťa, nech si samé vyberie, s čím sa chce kedy hrať, resp. zobrať do ruky. Nevtláčajme mu veci do rúk, dajme mu priestor, nech tak urobí samé. „Napríklad namiesto toho, aby sme mu hračku spadnutú na gauč podali do ruky, vezmime bábätko k hračke, aby si ju samé zobralo. Keď leží na brušku, položme pred neho hračku do vzdialenosti natiahnutej rúčky,“ radí aj Lenka Žofajová.
Pohyb
Pretáča sa, skúša zapierať nožičkami, posúvať sa? Podporujme ho v tom. Aj tu môže byť pomôckou hračka, ktorú posunieme pred dieťa, aby sa za ňou načiahlo. A potom ďalej a ešte ďalej. Ako však zdôrazňuje Sprievodca rodiča dnešného: Dajme deťom čas, nesnažme sa urýchliť vývoj detí a ich snahu podporujme nenásilne. „Bábätko potrebuje rovnomerne rozvíjať svoje telo, dotýkať sa skoordinovať, nadobudnúť nové zručnosti... Ponúknime mu hračku, za ktorou sa natiahne a raz pretočí namiesto toho, aby sme ho ťahali za rúčku,“ vysvetľuje. Nie je dobré dieťa posadiť tak, že ho obložíme vankúšmi aby nespadlo, ani ho pridŕžať pri prvých krôčikoch. Je to niečo úplne iné, ako keď sa dieťa dokáže do sedu dostať samé a z neho premiestniť do inej polohy.
