Bábätko môže jesť normálnu zdravú stravu ako dospelí. Najlepšie spolu so všetkými za stolom, mame na rukách.
Foto: shutterstock.com„Zašlo to tak ďaleko, že kŕmenie jedlom sa nenazýva jedenie jedla, ale zavádzanie príkrmov. Už samotné slovo príkrmy obsahuje myšlienku, že bábätkám sa dáva iné jedlo ako dospelým. Strach z kŕmenia bábätka jedlom rodičov paralyzuje,“ vysvetľuje nutričná terapeutka Sylva Šmídová v knihe Lenky Žofajovej Sprievodca rodiča dnešného.
Mamičky dostávajú „pomôcky“ v podobe tabuliek, v akom mesiaci môžu deťom ponúknuť aké jedlo, dokonca aj odporúčaný čas počas dňa. V skutočnosti však na tomto aspekte vôbec nezáleží. Oveľa dôležitejšia je pohoda a blízkosť rodiny.
Na rukách pri stole
Pre dieťa je napríklad oveľa lepšie, ak ho budeme mať počas spoločného rodinného stolovania na rukách a ponúkneme mu to, čo jeme my (samozrejme, malo by ísť o zdravú stravu) než keď by malo sedieť vo vlastnej sedačke s podbradníkom a dostávať vlastné jedlo v určenú hodinu.„Keď ľudia spoločne jedia, zvyšuje sa im hladina oxytocínu v krvi a zefektívňuje sa trávenie a metabolizmus. Dieťa, ktoré sedí na kolenách matke alebo príbuznému, ktorý ho má rád, môže potravu využívať lepšie, pretože tráviace hormóny sú ovplyvňované vylučovaním oxytocínu,“ cituje Lenka Žofajová v spomínanej knihe britskú výživovú špecialistku Gabrielle Palmer.
Mrkvičky a kapsičky
Rodič tiež nemusí úzkostne riešiť, čo dá dieťaťu na tanier. Odporúčania o rozvarenej mrkve, tekvici a inej „nealergénnej“ zelenine sú dnes prekonané. Sylva Šmídová ho označuje za „neopodstatnený postup z minulosti, ktorý bezdôvodne prežíva“. Pri živote ho podľa nej udržiavajú aj výrobcovia komerčných príkrmov pre deti, predávajúci predražené kapsičky a poháriky plnené varenou zeleninou.Argument, že ak by dieťa jedlo ovocie, zvyklo by si na sladké, neobstojí. Aj mrkva je sladká, dokonca aj materské mlieko. Podobne je to s rizikom alergie – dieťa môže dostať alergiu na akúkoľvek potravinu. Tiež nie je nikde zdôvodnené, prečo by napríklad fazuľa alebo brokolica mali byť lepšie v siedmom než desiatom mesiaci.
Sezónne a lokálne
„Neexistuje jedna správna potravina, ktorú by malo dieťa ochutnať ako prvú,“ konštatuje Lenka Žofajová. Výber je skôr podmienený tou ktorou kultúrou než vedeckými poznatkami. V Indii je to napríklad zväčša ryža, šošovica, samozrejme s príslušnými koreninami, v USA ryžová kaša, v Mexiku sa už aj bábätká zoznamujú s chuťou čili a limetiek, v Taliansku je to zeleninové pyré s olivovým olejom a parmezánom. Čiže aj v tomto prípade platí: sezónne a lokálne.„Podstatné je, aby celá rodina jedla zdravú a výživnú stravu, ktorú bude jesť spoločne s dieťaťom. Toto sa nazýva rodinné jedlo. Čiže normálne jedlo,“ odkazuje Sylva Šmídová. Ak sa rodina takto stravuje, môže sa o jedlo bez obáv deliť aj s najmladším členom.
„Deti sa učia pozorovaním, opakovaním, napodobňovaním. Ak nemá dovolené jesť bežné jedlo, ktoré dospelí okolo neho konzumujú, aké signály o jedení mu to dáva?,“ konštatuje nutričná terapeutka.
Navyše, ako pripomína kniha Sprievodca rodiča dnešného, bábätku je strava dospelých známa už celé mesiace. Ochutnávalo ju v plodovej vode a stále ochutnáva v materskom mlieku. Rozdiel je teda len vo forme.
Odporúčania o stravovaní
* Zahrnúť zeleninu do každého jedla* Na desiatu či olovrant zeleninu alebo ovocie – sezónne a rozmanité
* Používať kvalitné tuky, rôzne oleje
* Variť vždy základné suroviny, nie polotovary a priemyselne spracované potraviny (teda napríklad ovsenú kašu uvariť doma z ovsených vločiek, nekupovať hotovú, instantnú)
* Nevyprážať jedlá
* Nebáť sa skúšať nové obilniny a strukoviny ako pšeno, pohánku, quinou, červenú šošovicu, cícer, rozličné semienka, bylinky aj koreniny
* Nepridávať do jedál cukor
* Znížiť príjem soli
* Dojčenie má pokračovať, aj keď bábätko je kŕmené jedlom. Stále na požiadanie, nemá sa vynechávať ani nahrádzať tuhou stravou. Materské mlieko je stále hlavnou súčasťou výživy, ešte aj v druhom roku života pokrýva takmer všetky výživové požiadavky dieťaťa, informuje združenie MAMILA. Ak sa napríklad dieťa chce nejaký čas znova len dojčiť a odmieta jedlo, nie je to dôvod na obavy.
(Zdroj: Sprievodca rodiča dnešného, Lenka Žofajová)
