Nerobte časté rodičovské omyly.
Foto: Shutterstock.comChyba prvá: Robíte z dieťaťa nesvojprávne bábätko
„Matky, ktoré ochraňovali svoje plaché deti pred znepokojujúcimi zážitkami, vychovali deti, ktoré strach neprestal zväzovať, aj keď vyrástli. Deti, ktoré matky postupne a dôsledne vystavovali tomu, aby sa vyrovnávali so stále väčším množstvom podnetov, sa neskôr toľko nebáli,“ píšu autori knihy.Nebojte sa dieťa psychicky otužovať, nezametajte mu cestičku, nechajte ho, nech si skúsi v záťažovej situácii samo poradiť, samozrejme s vami nablízku. Bude to preň do ďalšieho života neoceniteľné. Psychológovia radia: Nerobte všetko za dieťa, neupratujte po ňom, nezaväzujte mu topánky, keď to už vie dávno samo. Keď plače, nesnažte sa za každú cenu usušiť jeho slzy, vypočujte ho, prejavte pochopenie, ale neriešte situáciu namiesto neho.
John a Linda Frielovci vyslovujú aj myšlienku, že už malé dieťa by sa malo postupne učiť počkať a že rodičia nemajú okamžite a vo všetkých prípadoch plniť jeho priania. „Dieťa nezlomí, keď bude musieť pár minút počkať. Keď sa váš osemnásťmesačný syn zobudí z odpoludňajšieho spánku a vy práve obraciate mäso na panvici alebo vyťahujete koláč z rúry, zavolajte naň radostným hlasom, že pri ňom o chvíľočku budete. Keď začne nariekať, pokračujte v tom, čo práve robíte, ak to nebude trvať dlhšie ako päť minút. Keď ste hotová, vojdite sebavedomo a radostne do izby, poďakujte mu, že na vás počkal a venujte sa mu. Vystavovanie detí malým dúškom frustrácie, ako je táto, im pomáha pochopiť, že čakanie nie je koniec sveta.“
Chyba druhá: Odsúvate partnerstvo na posledné miesto
Dieťa si vyžaduje veľa času a energie, a tak niet divu, že za obeť ako prvý často padne partnerský vzťah rodičov. Neodsúvajte ho však na vedľajšiu koľaj, je to dôležité nielen pre vás, ale aj pre deti samotné: „Naše vlastné deti potrebujú, aby sme navštívili koncert ich kapely, hokejový zápas, školské divadlo. Potrebujú, aby sme ich odviezli k lekárovi a zubárovi. Tiež ale potrebujú vidieť, že je medzi otcom a mamou mágia a iskrenie. Iskru v mamičkiných očiach, otcove žmurknutie, pohladenie, pohľad, bozk, ktorý trvá o niečo dlhšie ako u ostatných príbuzných a večerné schôdzky, keď sa otec s mamou vystroja a vyjdú si do mesta bez detí.“Deťom sa tak podľa autorov knihy do mozgu vypália predstavy, ako by malo vyzerať dobré partnerstvo a je väčšia šanca, že sa im aj vo vlastnom vzťahu podarí zažiť šťastie a spokojnosť.
Chyba tretia: Tlačíte dieťa do príliš veľa činností
Koľko krúžkov má vaše dieťa? Tipujeme, že asi tak tri. Možno aj viac a niektoré i cez víkendy. Všimli ste si, že v súčasnosti sa stiera rozdiel medzi pracovnými a voľnými dňami? „Niekde na ceste k 21. storočiu akoby sa rodičia strednej spoločenskej triedy rozhodli, že by bolo dobré upracovať sa k smrti a potom, aby to bolo vyrovnané, rozhodli sa do úmoru naháňať aj svoje deti,“ sú nekompromisní americkí psychológia.Ako spoznáte, že dieťa má toho veľa? Napriek skvelým známkam a úspechom v krúžkoch sa nezdá spokojné, je mrzuté, podráždené, unavené či smutné. Býva častejšie choré.
Dobre vieme, že dospelý má len obmedzenú zásobu energie, tak prečo toto poznanie nevzťahujeme aj na deti? Myslíme si, že keď sú malé, majú energie na rozdávanie, ale nie je to tak. Potrebujú odpočinok tela aj duše rovnako ako my. Psychológovia radia najskôr začať od seba, nepracovať toľko, nájsť si čas na seba, rodinu a priateľov a to isté dopriať aj dieťati.
Chyba štvrtá: Zanedbávate svoj citový a duchovný život
Vo víre povinností je náročné zastaviť sa a opýtať sa sami seba, či žijeme dobrý život a či sa správame tak, ako by sme chceli. Ak chceme dobre vychovať svoje deti, podľa amerických psychológov je nutné dbať na vlastný citový a duchovný život. Tak, ako sa správame k sebe, sa totiž potom správame aj k potomkom.„Dá sa povedať, že v dnešnej dobe je veľa nezrelých rodičov a vyzerá to, akoby deti vychovávali deti. Ale tak to do určitej miery bolo a bude vždy, pretože nikto z nás nie je nikdy úplne zrelý a zdravý. Otázka neznie: Kto je dosť zrelý, aby vychovával deti? Je lepšie pýtať sa: Ako môžem dospieť ešte o trochu viac?“ hovoria odborníci.
Starosť o svoju dušu zahŕňa viac dôverovať, byť trpezlivejší, menej sa ponáhľať, byť pokornejší, prijať svoju samotu a zároveň sa jej postaviť, snažiť sa zbaviť sebectva, strachu z blízkosti či narcizmu. Každý vie, kde je jeho slabšie miesto, ktoré si musí vyriešiť. „Brať život taký, aký je a nestratiť pritom vieru, vyžaduje, aby sme dospeli,“ konštatujú psychológovia.
Chyba piata: Snažíte sa byť najlepší priateľ dieťaťa
„Otcovia sú dnes kamaráti, ktorí nemajú odvahu byť otcami,“ píšu Američania a majú pritom na mysli samozrejme aj matky. Celú situáciu prirovnávajú k pracovnému prostrediu, keď sa šéf rozhodne, že bude so zamestnancami kamarát: „Na začiatku je to príjemné. Všetci k sebe majú blízko. Jedna veľká šťastná rodina. Pri tomto štýle vedenia sa ale príjemný pocit tepla vyparí. Ľudia nevedia, čo sa od nich chce. Nevedia, ako sú hodnotení. Všetci sú spokojní len do chvíle, kým nenastane nejaký konflikt.“Dieťa má vedieť, kto je v rodine šéf. To vôbec neznamená, že sa nebude brať ohľad na jeho potreby. Rodičia by však mali prevziať jednoznačnú zodpovednosť a určovať pravidlá, čo potomok môže a čo nie. Nie je to jeho obmedzovanie. Ak si môže robiť, čo chce, samo sa necíti šťastné, skôr frustrované. Dospelý je ten, kto vie, ako to vo svete chodí a dieťa má poučiť, viesť a chrániť. Nebojte sa preto prejaviť jasný nesúhlas s tým, ako sa dieťa niekedy správa, nebojte sa povedať nie, prejaviť hoci aj hnev. Nijako mu tým neuškodíte, naopak.
Chyba šiesta: Neposkytujete dieťaťu štruktúru
To znamená, že nie sú dané jasné pravidlá, v ktorých sa výchova odohráva. Dieťa nerozumie, prečo má niečo robiť či naopak nerobiť. Raz rodič povie to, potom iné. Kto sa v tom má vyznať? Druhým extrémom je, že dieťa má stanovených príliš veľa aj zbytočných pravidiel, ktorých dodržiavanie už ale nikto nevymáha a nekontroluje. Dieťa je dezorientované, mrzuté a nešťastné. Prečo mi už konečne niekto nedá celkom jednoznačne najavo, že toto sa predsa nerobí? Dieťa často „hnevá“ len preto, že túži, aby mu už konečne niekto určil presné pravidlá.Prejavte svoje rodičovské sebavedomie. Nebojte sa od dieťaťa niečo žiadať. Vyžadujte, aby sa naučilo sebaovládaniu, ale zároveň neničte jeho hodnotu a rešpektujte ho. Je to chôdza na tenkom lane, vyžaduje si to, neustále nachádzať rovnováhu medzi požiadavkami na dieťa a snahou dať mu voľnosť a rešpektovať ho, ale stojí to za to.
Chyba siedma: Čakáte, že dieťa splní vaše sny
„Vieme, že väčšina rodičov nemá záujem správať sa arogantne, keď tlačia svoje deti k nejakému povolaniu, vo väčšine prípadov však taká chyba arogantná je,“ píšu autori. Správne nie je ani to, zapisovať deti na krúžky, ktoré ich nebavia a nenapĺňajú, ale rodičia si myslia, že v týchto aktivitách ich dieťa vynikne.Dieťa veľmi často prirodzene vie, čo ho zaujíma a na čo má talent. Môžete mu predstaviť možnosti zaujímavých krúžkov a aj svoju profesnú dráhu, ale nechcite od neho, aby vás nasledovalo. Je to jeho vlastný život.
„Rovnako je pokrytecké hovoriť vlastným deťom, že chceme, aby z nich vyrástli silní, priami, dôslední, premýšľaví a zodpovední ľudia, keď pritom takí sami nie sme. Deti sa naučia to, čím žijú. Je smutné sledovať rodičov, ktorí to inak myslia dobre, ale visia na dospievajúcich deťoch celým svojím životom zo strachu, že keď trochu povolia, ich deti to zničí. Opak je pravdou. Rodičia, ktorí sú schopní dať deťom na ceste k dospelosti voľnosť, im dávajú jasný signál, že byť dospelým je dobrá vec,“ odporúčajú odborníci. Rada, ktorú často dávajú rodičom vo vlastnej psychologickej praxi, znie: Nechajte to tak, ako to je.
