Rodičovstvo je ťažké, no len máloktorý rodič by menil.
Foto: shutterstock.comRodičovstvo nemá byť prechádzka ružovou záhradou
„Rodičovstvo je ako varieté, v ktorom sa stretávajú vzájomne sa ovplyvňujúce osobnosti, potreby, biologické hranice a evolučné očakávania. Tak ako život sám je rodičovstvo sériou kompromisov. Neexistuje perfektné riešenie. Aby sme bábätko vypiplali, máme k dispozícii celý rad možných ciest. Navigácia je tak náročná, že je až na počudovanie, prečo ľudia vôbec majú deti. Keď som raz v rozhovore s Jimmom McKennom (americký biologický antropológ) došla k tomu, koľko energie nás deti stoja, nenútene vyhlásil: Evolúcia nám nikdy nesľúbila prechádzku ružovou záhradou. Našou podstatou je predať gény ďalej, takže za to musíme zaplatiť. Rodičovstvo bolo naozaj zamýšľané ako veľmi náročné.”
(Meredith F. Smallová: Naše děti, naše světy)
Hnev je prirodzený
„Záchvat hnevu je prirodzeným, spontánnym uvoľnením hnevu a frustrácie. Aj keď sú deti hlasné a nepríjemné, je dôležité mať na pamäti, že záchvaty sú zdravým mechanizmom a nemali by sa považovať za nevychované. Odporúčam reagovať rovnako ako na obyčajný plač - láskou a prijatím.”
(Aletha Solterová: Moudrost raného dětství)
Dobrá výchova je tu a teraz
„Ako môžete čo najrýchlejšie dosiahnuť toho, aby bolo v rodine čo najviac lásky a príjemnej atmosféry? Môžete začať tým, že sa naučíte jednu jednoduchú zručnosť, ktorú ovládajú všetci milujúci ľudia a často to ani nevedia. Je to schopnosť žiť tu a teraz, teda v prítomnosti. V prítomnosti žijú deti. Pre ne je budúcnosť nepredstaviteľne vzdialená, žijú dneškom. Kedysi ste tiež boli takí. Pamätáte, že keď ste boli malí, deň sa vám zdal veľmi dlhý. Dospelý, ktorý dokáže žiť prítomným okamihom, u detí vyhral. Ak sa chcete svojim deťom priblížiť preto, aby ste im vyjadrili lásku alebo ich účinne vychovávali, musíte sa vrátiť do prítomnosti.”
(Steve Biddulph: Tajemství výchovy šťastných detí)
Vráťte sa späť
„Intelekt si nás vcelku slušne podrobil. Náš vnútorný zmysel pre to, čo je pre nás dobré, bol nahlodaný do takej miery, že si vôbec neuvedomujeme, že ešte pracuje, a takmer už nevieme odlišovať autentický podnet od neautentického. Som však presvedčená, že napriek našej stratenosti a našim postihnutiam máme možnosť začať znovu a nájsť cestu späť. Prinajmenšom by sme mohli zistiť, čo je v našom záujme, a neplytvali i naďalej energiu tým, že ju vynakladáme na to, čo nás stále viac zvádza z pravej cesty.”
(Jean Liedloffová: Koncept kontinua)
Náprava je možná
„Keď sa vo výchove niekedy niečo trochu premešká, nie je to definitívna osudová rana. Vždy, alebo aspoň v absolútnej väčšine prípadov, je ešte nejaká náprava možná. To si, prosím, pamätajme ako optimistické povzbudenie. Napokon, a pripomínam to vždy znova, deti najviac vychovávame, a to zväčša celkom dobre, keď na to vôbec nemyslíme.”
(Zdeněk Matějček: Co, kdy a jak ve výchově dětí)
Potrebu byť rešpektovaný majú všetci
„Potreba byť rešpektovaný patrí medzi základné ľudské potreby, ktoré majú všetci ľudia bez ohľadu na vek, pohlavie alebo rasu. Každému z nás bola daná do vienku potreba cítiť sa ako hodnotná ľudská bytosť. Ak nie je táto potreba rozvíjaná a uspokojovaná, prináša to problémy, ktoré môžu vyústiť do závažných porúch psychického, sociálneho a morálneho vývoja. Pretože ide o vrodenú potrebu, nemal by byť základný rešpekt k druhým ľuďom ničím podmieňovaný.”
(Pavel Kopřiva, Jana Nováčková, Dobromila Nevolová, Tatjana Kopřivová: Respektovat a být respektován)
Ak sa cítia milované a chápané, aj sa lepšie správajú
„Deti, ktoré sa cítia byť milované, rešpektované a pochopené, nemajú potrebu nám znepríjemňovať život fňukaním, výbuchmi hnevu, nudou alebo lepením sa na nás. Nepotrebujú nás na každom kroku skúšať, či ich naozaj milujeme, či sme tu, keď nás potrebujú, či im doprajeme samostatnosť vo veciach, na ktoré sú zrelé. Súžitie s deťmi je tak uvoľnenejšie a naša sloboda rastie so slobodou detí.”
(Rebeca Wildová: Svoboda a hranice, láska a respekt)
