Deti potrebujú dostatok podnetov a pozitívnu reakciu od rodičov.
Foto: Shutterstock.comPotreba číslo 1: Dostatok podnetov
Dostatok podnetov uvádza Zdeněk Matějček vo svojej knihe Prvých 6 rokov vo vývoji a výchove dieťaťa na prvom mieste: „Podnety by mali prichádzať v dostatočnom množstve a dostatočnej kvalite. Nemalo by ich byť ani málo, ani veľa a nemali by byť ani príliš slabé, ani príliš silné.“ Ak ich je nedostatok, mozog dieťaťa sa nemôže primerane rozvíjať. Na druhej strane nadbytok zasa môže spôsobovať v centrálnom nervovom systéme zmätok a viesť k tomu, že mozog jednoducho vypne a ďalšie podnety odmietne prijímať.Platí pritom, že podnety by mali rodičia a ďalší ľudia, ktorí prichádzajú pravidelne s dieťaťom do styku, striedať, meniť, aby neboli jednotvárne a stali sa pre dieťa novou výzvou k učeniu.
Potreba číslo 2: Zmysluplný svet
Dieťa potrebuje vedieť, že to, čo robí, vyvoláva v ľuďoch, ktorí sú mu nablízku, pozitívnu reakciu. „Dieťa sa na nás usmeje – a my mu hneď odpovieme tak, že sa naň celí šťastní smejeme. Dieťa urobí paci paci – a celá rodina sa zbehne a dáva mu najavo, že jeho výkon oceňuje ako zázrak sveta,“ píše Zdeněk Matějček. Bábätko získava pocit, že svet má zmysel, ak na jeho prejavy reagujeme ústretovo, s nadšením. Cieľom rodičovského snaženia je, aby si potom vytvoril vnútorné nastavenie, že má cenu prejaviť sa, čo mu veľmi pomôže v ďalšom živote.Potreba číslo 3: Životná istota
Bez životnej istoty sa dieťa nemôže dobre vyvíjať, hoci by aj oň bolo materiálne či prakticky dobre postarané. „A že je to vec životne dôležitá, to rodičia spoľahlivo poznajú, keď bude mať dieťa približne sedem až osem mesiacov a začne protestovať, ak mu náhodou nebudú venovať dostatok pozornosti alebo keď bude vehementne odmietať cudzích návštevníkov a ochranu hľadať u rodičov, hoci mu žiadne nebezpečenstvo nehrozí.“ Deti si potrebujú vytvoriť s rodičmi úzku vzťahovú väzbu, ktorá pre ne predstavuje ochranu a bezpečie.Potreba číslo 4: Pozitívna identita
Aby mohlo dieťa rozvíjať svoju identitu, musia mu k tomu rodičia poskytnúť dostatok dôvery, trpezlivosti a predovšetkým ochoty nechať ho objavovať seba a svet okolo. „Dieťa si bude stále viac uvedomovať svoje ja a podľa toho, ako ho budú jeho ľudia prijímať a ako sa k nemu budú správať, budú jeho sebavedomie a sebadôvera silnejšie alebo slabšie, pevnejšie alebo len povrchné.“ Už vo veku okolo dvoch rokov prijíma podľa psychológa dieťa takzvanú rodinnú identitu, teda všetko, čo doň najbližší rodinní príslušníci vložili. A veľmi závisí, či bude túto identitu aj neskôr vo svojom živote vnímať ako pozitívnu či negatívnu.Potreba čísla 5: Otvorená budúcnosť
„Ak sa s predchádzajúcimi štyrmi potrebami stretávame v nejakej podobe v celej živočíšnej ríši, táto potreba je skutočne len ľudská,“ uvádza Zdeněk Matějček. Iba človek si totiž uvedomuje plynutie času. Bábätko samozrejme ešte nie je schopné pochopiť, že život začína a končí, ale postupne začína vnímať, že niektoré veci sa udejú neskôr a môže sa na ne tešiť, napríklad že otec sa vráti popoludní z práce.„Otvorená budúcnosť, životná perspektíva, nádej, to je niečo, čo tiahne život dopredu. Zatvorená budúcnosť znamená zúfalstvo, útlm, ničotu,“ vraví Zdeněk Matějček s tým, že deti síce objavia existenciu budúcnosti až okolo desiatich jedenástich rokov, ale už v skoršom detstve by mali získať vnútorné presvedčenie, že život pokračuje napriek prekážkam a vždy sa mají na čo tešiť, hoci „len“ na Vianoce.
Deti sýtia naše potreby
Zdeněk Matějček hovorí, že presne tie isté potreby, ktoré má dieťa, máme zároveň aj my dospelí a práve náš potomok disponuje schopnosťou naplniť nám ich. V prípade dostatku podnetov platí, že rodičia sa so svojimi deťmi naozaj nenudia a často majú problémy stíhať ich tempo. „Bez detí by bol život prázdny a nudný – aj nášmu manželstvu by niečo chýbalo,“ takto odborník zhrnul pocity mnohých rodičov.Zmysluplný svet – dieťa prináša rodičom také poznatky a skúsenosti, ktoré by inde nemali ako získať. Týmito skúsenosťami vnútorne rastú. Životná istota – dnes už síce nikto nečaká, že ho jeho deti v starobe finančne zabezpečia, ale pre rodičov ich potomkovia v ideálnom prípade budú v staršom veku predstavovať citovú oporu. Potreba pozitívnej identity – rodičovstvo dáva pocit hodnoty v živote a hrdosť na úspechy potomkov.
Otvorená budúcnosť – vo filozofickom zmysle slova deti predstavujú pokračovanie rodičov, aj keď oni tu už nebudú. Táto istota je pre mnohých zdrojom pokoja a môže prekonať aj obavy zo smrti. No a samozrejme s deťmi sa neustále pozeráme do budúcnosti: čakáme na koniec školského roka, na prázdniny, na Vianoce, na to, až dokončia školu, až sa zosobášia s partnerom a budú mať vlastné deti. Budúcnosť je otvorená.
Kto bol Zdeněk Matějček
Svetovo uznávaný český detský psychológ Zdeněk Matějček žil v rokoch 1922 až 2004. Jeho najväčšou zásluhou je, že dokázal a poukázal na psychické poškodzovanie detí, ktoré žijú v ústavoch. Považuje sa za významného reformátora starostlivosti o deti, ktorý kládol na prvé miesto nezameniteľnú úlohu rodinného prostredia. Autor viacerých publikácií, ktoré ovplyvnili tisícky rodičov, medzi nimi Prvých 6 rokov vo vývoji a výchove dieťaťa, Po dobrom alebo po zlom?, Čo deti najviac potrebujú, Čo, kedy a ako vo výchove detí alebo Rodičia a deti. Zdeněk Matějček bol spoluzakladateľom a prvým predsedom združenia, ktoré do terapie zapojilo zvieratá, psa či koňa.
Svetovo uznávaný český detský psychológ Zdeněk Matějček žil v rokoch 1922 až 2004. Jeho najväčšou zásluhou je, že dokázal a poukázal na psychické poškodzovanie detí, ktoré žijú v ústavoch. Považuje sa za významného reformátora starostlivosti o deti, ktorý kládol na prvé miesto nezameniteľnú úlohu rodinného prostredia. Autor viacerých publikácií, ktoré ovplyvnili tisícky rodičov, medzi nimi Prvých 6 rokov vo vývoji a výchove dieťaťa, Po dobrom alebo po zlom?, Čo deti najviac potrebujú, Čo, kedy a ako vo výchove detí alebo Rodičia a deti. Zdeněk Matějček bol spoluzakladateľom a prvým predsedom združenia, ktoré do terapie zapojilo zvieratá, psa či koňa.
