Deti potrebujú veľa fyzického kontaktu. A dospelí konieckoncov tiež.
Foto: Shutterstock.com1. Potreba pohybu
Nelietaj, sadni sa, upokoj sa. Rodičov často z nejakého dôvodu hnevá, ak sa dieťa „príliš“ hýbe. Možno sa bojíme, aby neublížilo, možno nás znervózňuje, že v tej chvíli nemáme potomka úplne pod kontrolou.Dôsledok je však v každom prípade ten, že mu znemožňujeme prejaviť jeho prirodzenej potrebu hýbať sa. U detí je oveľa silnejšia ako u nás dospelých, dá sa dokonca povedať, že je to podstatný prejav ich bytia. Život samotný. Mimochodom, veľa „výchovných“ problémov súvisí s tým, že dieťa má málo pohybu. Keď sa vylieta, bude oveľa pokojnejšie a aj ochotnejšie spolupracovať s rodičmi.
Ak sa dieťa naháňa vnútri a vy nechcete, aby niečo rozbilo, pošlite ho von. A tam mu už pohyb vôbec nezakazujte. Samozrejme ho poučte, nech nebehá medzi autami a nech si dáva pozor, ale to je predsa jasné.
2. Potreba potvrdenia negatívnych pocitov
Predstavte si, že vás niečo nahnevalo či sklamalo. Ste smutní, ale partner či kamarát vám povie: „Ale to predsa nič nie je, ty zo všetkého robíš vedu.“ Asi by ste sa ohradili, že pre vás to, čo sa stalo, dôležité je. Keď dieťa spadne a plače, pretože ho pád bolí, ale vy zareagujete: „To ťa predsa nemôže bolieť,“ vzájomný vzťah tým veľmi neposilníte.Dieťa uvidí, že mu nechcete uznať jeho oprávnené pocity. Naučí sa potláčať ich, nadobudne presvedčenie, že ich nemá cenu vyjadrovať, pretože sa to aj tak nestretne s pochopením. Netreba zdôrazňovať, že pre jeho budúci, zvlášť partnersky život môže byť tento psychický návyk priam zničujúci. Ak dieťaťu uznáte jeho pocity, prejavíte mu veľký rešpekt.
3. Potreba mať vlastné tempo a vlastný život
Deti sa neustále prispôsobujú svetu dospelých. Musia ráno skoro vstať a ísť do školskej družiny, pretože mama a tato musia do práce. Musia takmer nepohnute sedieť v školských laviciach, pretože dospelí si uzmysleli, že hodina matematiky či slovenčiny je dôležitejšia ako hra či voľné objavovanie sveta. A tak ďalej.Svet dospelých je pritom často v príkrom rozpore s tým, čo deti potrebujú. Pred pár týždňami sme na našom webe uverejnili článok aktivistu a politika Juraja Hipša, ktorý sa ráno ponáhľal na vlak, ale jeho syn mal zjavne iné priority: hladkal mačku alebo sa hral s autíčkom
Otecko syna nervózne poháňal, ten však netušil, prečo by mal byť nejaký vlak dôležitejší ako jeho hra. Zamyslite sa, v koľkých situáciách nám deti musia ustúpiť a prispôsobiť sa nám len preto, že sme silnejší a vraj múdrejší. Všade, kde sa to len dá, doprajte deťom vlastné tempo a dajte im možnosť robiť si veci po svojom. Bez ohľadu na potreby (či skôr povinnosti) rodičov.
4. Potreba nosiť sa
Malé deti potrebujú mať čo najužší fyzický kontakt so svojimi rodičmi. Ako potvrdí asi každá mama či otec, stačí bábätko na chvíľočku položiť na gauč a už plače, že chce na ruky. Niektorí rodičia to riešia tak, že dieťa „učia“, aby si na nosenie „nezvykalo“. Neberú jeho vrodenú potrebu veľmi do úvahy, dokonca idú proti nej.Ako však vravia psychológovia: v ranom období je nutné bezvýhradne plniť potreby dieťaťa. Doslova sa obetovať, slúžiť dieťaťu. Tak mu dáte do života veľmi dôležitý vklad, získa pocity istoty a dôveru, že tu vždy preň niekto bude. V neskoršom období sa už dieťa samozrejme učí, že nemôže mať všetko a nemôže to mať hneď. Ale pre dobrý psychický vývoj potomkovi minimálne prvý rok po narodení splňte bez odkladu všetky potreby, ktoré prejavuje.
5. Potreba bezvýhradného prijatia
Deti sa rodia závislé na rodičoch. Aký raz budú mať vzťah samé k sebe, o tom vo veľkej miere rozhodujú práve otec a mama. Prijímajú dieťa také, aké je, alebo mu vyčítajú množstvo nedostatkov a v návale emócií ho od seba dokonca odháňajú?Nie som dosť dobrým, vkladajú tak do mysle svojho potomka negatívny odkaz. S touto emocionálnou náložou sa potom bude musieť vyrovnávať možno celý život. Hoci ste na dieťa aj oprávnene nahnevaní, musí vedieť, že nech sa deje čokoľvek, vy ho milujete. Bez výhrad, podmienok a pripomienok.
