Puberta je strašiak, no možno s ňou bojovať pokojom.
Foto: shutterstock.comOtravní, nemoderní, o živote nevedia nič. Takí sú v predstave bežného pubertiaka jeho rodičia. Možno vás upokojí, že dieťa si to myslieť musí, aby sa raz mohlo osamostatniť. Dobrou správou je, že s pubertou sa dá niečo robiť. Zapracovať na sebe však musia hlavne tí „nemoderní“. Ako na to?
1. Prijmite prirodzený vývoj
Rodičom zrejme najviac pomôže, keď si uvedomia, že dieťa sa správa tak, ako mu to prikazuje biológia. Nemá veľmi na výber. Aby sa raz mohlo od rodičov osamostatniť, čo je jeho vývojová úloha, musí sa na to psychicky pripravovať už v období dospievania, a to práve odvrhnutím všetkého, čo je spojené s rodičmi. Rodičovský svet musí odmietnuť, aby malo šancu vytvoriť si svoj vlastný. Je to vymyslené vskutku dobre. Ak by mali rodičia a deti stále skvelý, láskyplný vzťah, dieťa by nemalo žiadny dôvod odísť, dozrieť a vytvoriť si svoju vlastnú rodinu. A asi by ste ho ani nechceli mať na krku celý svoj život.2. Odíďte - alebo aspoň mlčte
Ak je u vás doma opäť dusná atmosféra a dieťa vás vyzýva, aby ste mu „konečne vypadli zo života“, vyhovte mu - aspoň na malú chvíľu. Obe strany tak získajú priestor a čas na upokojenie a získanie novej perspektívy. Než situáciu ďalej zhoršovať, radšej sa „upracte preč“, pretože pokračovať v kričaní či vyčítaní nemá význam, ničomu to nepomôže. A možno postačí len byť ticho, mlčať a keď sa emócie upokoja, všetko spolu vo vzájomnom rešpekte a s pochopením prebrať. Často pomôže aj humor, odraziť nepríjemné poznámky tínedžera vtipnou odpoveďou. „Ako dospelí by sme mali byť schopní vytvoriť láskavý odstup medzi jeho útokmi a spôsobom, akým ich vnímame. Náš dospievajúci toho v danej chvíli nie je schopný,“ podotýkajú Patrice Huerre a Laurence Delpierre vo svojej knihe Nemluv se mnou tímhle tónem! (Pomoc rodičům, jak porozumět dospívajícím dětem a jak s nimi jednat, vyšlo vo vydavateľstve Portál).3. Neprestávajte komunikovať
Hoci sa potomok tvári, že ho vaše názory nezaujímajú, pretože sú zastaralé a hlúpe, predsa len ich potrebuje počuť, aby sa vedel v živote orientovať. Nerezignujte preto na vzájomnú komunikáciu, aj keď sa často zdá nemožná. Usilujte o ňu stále, avšak najmä vo vhodných momentoch. „Ak budeme pokračovať v diskusii so svojím dospievajúcim potomkom, ukážeme mu, že nás zaujíma a že prikladáme význam tomu, čo si myslí. I naše názory u neho majú váhu a pomáhajú mu vytvárať si predstavu o svete,“ upozorňujú autori užitočnej publikácie.4. Nejaké pravidlá hry musia byť
Môžete pubertiaka akokoľvek chápať a ospravedlňovať jeho „vyčíňanie“ pubertou, myslite však aj na vlastné hranice a na svoju duševnú pohodu. Zamyslite sa, aké správanie je pre vás neprijateľné a čo naopak vyžadujete a dôsledne, no láskavo na tom trvajte. Možno je pre vás dôležité, aby dieťa pomáhalo v domácnosti, možno neskusnete vulgárne slová a podobne. Dieťa potrebuje samostatnosť, doprajte mu ju plnými dúškami tam, kde je to možné, avšak nevzdávajte sa svojej vlastnej dôstojnosti a vyžadujte od dieťaťa rešpekt. A ten mu rovnako poskytnite.5. Nerezignujte na spoločný čas
Puberta je obdobím, keď sa deti snažia čo najviac separovať od rodičov, odmietajú s nimi chodiť na predtým obľúbené výlety alebo dovolenky. Hoci je podľa autorov knihy rozumné držať sa vo vzťahu k dieťaťu trochu spiatky, nerezignujte úplne na čas, ktorý môžete tráviť spoločnými aktivitami. Len to už možno nebudú aktivity, ktoré zaujímajú primárne rodičov a dieťa sa k nim len pridáva, ako to bolo bežné v minulosti. Chce to trochu vynaliezavosti, ale snaha sa určite vyplatí. A hoci možno dieťa aktivitu odmietne, bude vedieť, že stojíte o jeho prítomnosť a nabudúce si to možno rozmyslí.Nie je pravdou, že deti v puberte svojich rodičov nemajú radi, hoci to tak môže vyzerať. Len sa k nim potrebujú vzťahovať inak ako v minulosti. Ak to rodičia pochopia, majú spolovice vyhraté. Prajeme vám pevné nervy!
