Rozprávať sa s malými deťmi je dobré a potrebné, treba však dávať pozor, čo kedy hovoríme. Niektoré vety síce myslíme dobre, ale aj tak je lepšie sa ich vyvarovať. Sú to totiž frázy, ktorými dieťa aj tak nepresvedčíme a niekedy sú naozaj jednoducho hlúpe.

Facebook

Objatie v príhodný čas je niekedy nad všetky slová.

Foto: shutterstock.com

Buď dobrá/dobrý!

Čo to znamená? Kedy je dieťa dobré – keď mlčky na všetko prikyvuje alebo keď sa otázkami snaží dozvedieť čo najviac o veci, ktorá ho zaujíma? Keď plní všetko, čo mu prikážeme alebo keď si samé hľadá, čo by mohlo urobiť? Byť dobrý je relatívny pojem. A ak od dieťaťa chceme, aby sa správalo určitým spôsobom, nebude tak robiť preto, že mu to kážeme, ale preto, že mu to ukazujeme my v našom každodennom vystupovaní. Dieťa nie je dobré ani zlé. Je jedinečné a verte, že vždy to myslí dobre.

Dávaj si pozor!

„Áno, jasné,“ a tým to končí. Dieťa si ide po svojom, zaujaté tým, čo práve robí a na vašu radu rýchlo zabudlo. Pozor si dáva po svojom – vlastným vrodeným inštinktom, ak mu dovolíme, aby sa rozvinul. To znamená nedržať deti ako v bavlnke, ale nechať ich už od malička, aby bez strachu samé spoznávali okolie, jeho nástrahy a svoje vlastné možnosti, na čo majú. Samozrejme, na hranu nepôjdeme, ale nejakú tú odreninu prežije každý.

Neplač, to nič nie je...

Presvedčte o tom seba, ak si práve rozbijete koleno a hrozne vás štípe. Namiesto popierania reality a skutočných pocitov dieťaťu radšej uľahčite prežívanie momentálnej situácie. Poľutujte, pofúkajte, poláskajte... Prípadne uistite, že to je poranenie, z ktorého sa dá vyliečiť. Takto bude oveľa skôr po probléme než presviedčaním, že rozbité koleno vlastne nie je rozbité.

Buď ticho!

„Áno, ale vieš...“ Byť ticho dieťa nevydrží, je totiž bezprostredné. Keď má veľa otázok, musí sa opýtať. Keď ho niečo poteší, skríkne od radosti. Keď sa zľakne, zjačí tiež nahlas. Byť ticho nie je pre malé dieťa prirodzené, aj keď nevravíme, že to žiadne nevydrží. Naopak, s pribúdajúcim vekom sa bude vedieť viac ovládať, keď bude vedieť, prečo by to malo robiť. Kým je malé, dovoľme mu prežívať svoje emócie namiesto ich potláčania. Ak je niekde udalosť, kde naozaj treba dlho mlčať, zvážme, či tam naozaj naše dieťa potrebuje byť.

Preboha, čo si to porobil/porobila?

„Veď vidíš, nie?“ Nie každá snaha je korunovaná úspechom, prípadne želaným ocenením výsledku. Veci sa nevydaria dospelým rovnako ako deťom. Prečo však pre vlastné nezdary máme toleranciu, a na deti sme prísnejší? Tak ako my, ani ony to nechceli urobiť naschvál. Rozbitý pohár, zašpinený gauč, rozsypané oriešky... A ani stenu nepomaľovali preto, aby nás nahnevali, ale skôr preto, že mali z kreslenia po nej radosť a možno aj verili, že my sa potešíme rovnako. Prv, než teda na detský nezdar zareagujeme, skúsme si na toto všetko spomenúť.

Súvisiace články:

• Ako správne reagovať, keď zistíte, že vaše dieťa pilo alkohol? 5 rád odborníka

• Nesmieš, nerob! Ako a kedy povedať deťom „nie“

• Nadávate? Deti vnímajú nielen slová

  ahojmama.sk na Facebooku

  ahojmama.sk do e-mailu

Pridajte komentár

táto funkcia je len pre prihlásených

Prihláste sa

E-mail alebo prezývka:

Heslo:

alebo môžete použiť:

Prihlásiť sa cez Varecha.sk

Nová registrácia