Fínske školstvo má svetovú úroveň.
Foto: Shutterstock.comFínske deti nezažívajú v školách stres, učia sa len tie naozaj dôležité veci a namiesto súťaženia spolupracujú. Ponúkame vám desať dôvodov, prečo je fínske školstvo top. Čo by ste z nich brali aj do našich škôl?
1. Rovný prístup k vzdelaniu
Na Slovensku sa už základne školy delia na dobré a zlé. Ambicióznejší rodičia neváhajú nahlásiť svojmu dieťaťu fiktívny trvalý pobyt v štvrti, v ktorej sa nachádza ich vysnívaná prestížna základka, aby mali istotu, že potomka do nej skutočne prijmú. Vo Fínsku rodičia dieťa jednoducho zapíšu na najbližšiu základku a neriešia, čo je pre ich potomka dostatočne kvalitná. Pretože vedia, že je.Príslušníci niektorých menšín u nás majú sťažený prístup ku vzdelaniu a ak dieťa pochádza z rodiny s nižším socioekonomickým statusom, je celkom pravdepodobné, že skončí na učilišti, nie na univerzite. Vo Fínsku nikto nie je hendikepovaný kvôli svojmu pôvodu či horšej situácii rodiny, v ktorej vyrastá.
Štúdijné výsledky žiakov sú porovnateľné, nie sú medzi nimi žiadne extrémne rozdiely ako u nás, keď napríklad žiaci zo západu Slovenska vykazujú v predmetoch lepšie znalosti ako tí z východu. Čo je zaujímavé, vo Fínsku je len veľmi málo súkromných škôl, jednoducho ich nepotrebujú. U nás sa často považujú za kvalitnejšie ako štátne, čo o mnohom vypovedá.
2. Do školy až v siedmich rokoch a na menej hodín
Zatiaľ u nás majú bežne už druháci šesť vyučovacích hodín, vo Fínsku sa prvé ročníky škôl učia maximálne tri až päť hodín. Do školy sa ide až v siedmich rokoch a nie už v šiestich ako u nás. V škôlke sa navyše na školu deti nijak špeciálne nechystajú, ako je tomu zvykom u nás, ale veľa času sa len tak hrajú vonku, a to za každého počasia. „Je to jednoducho cesta, ako nechať deti byť deťmi,“ uvádza sa v článku na americkom serveri na www.bigthink.com, ktorý sa venuje práve úspechu fínskych škôl.Deti tak majú viac času na školu dozrieť a nie sú nútené už v šiestich rokoch sedieť nehybne dlhé hodiny v laviciach a sústrediť sa dobu dlhšiu, než je pre ne prirodzené. Domáce úlohy? To vo Fínsku nepoznajú. Domáca príprava na školu je v nižších ročníkoch veľmi krátka, predlžuje sa až v tých vyšších. Prvé triedy sú jednoduchšie, deti učitelia nepreťažujú, väčší záprah začína až v neskorších ročníkoch, keď sú už deti na to mentálne zrelšie.
Prestávky sú dlhšie a odohrávajú sa vonku.
3. Neskorší začiatok školy
Skoré ranné vstávanie nepridá nálade ani dobrému zdraviu. Žiaci sú rozospatí a mrzutí, ťažko sa sústredia, do výkonov sa musia nútiť. „Študenti vo Fínsku zvyčajne začínajú školu medzi deviatou až trištvrte desiatou,“ píše sa na www.bigthink.com. Je pravdou, že potom aj neskôr končia, staršie ročníky až pred treťou. Tiež je faktom, že niektoré vyučovacie hodiny majú až 75 minút. Na druhej strane sú oveľa dlhšie prestávky, často sa odohrávajúce vonku. Zatiaľ čo u nás sa žiaci aj učitelia snažia rýchlo sa zbaviť povinnosti a mať popoludní voľno, vo Fínsku sa škola a voľný čas viac prelínajú a tvoria jeden kompaktný celok.4. Deti nedostávajú známky
Prvých šesť rokov vzdelávania deti nedostávajú známky a cieľom nie je odhaliť ich slabiny a tie trestať horšími známkami, ale posilniť ich silné stránky a predovšetkým vypestovať v žiakoch nadšenie zo získavania vedomostí. Zatiaľ čo na Slovensku sa prváčikovia do školy zväčša ešte tešia, ale už po prvých týždňoch prichádza veľké sklamanie a nechuť učiť sa a chodiť do školy, dané predovšetkým nudným spôsobom výuky a učením sa nezaujímavých informácií.Na Slovensku drvivá väčšina štátnych škôl známkuje, hoci podľa zákona má aj možnosť týmto spôsobom nehodnotiť, ale spoľahnúť sa na slovné ohodnotenie. To však väčšinou uprednostňujú len súkromné a alternatívnejšie zamerané školy. Napríklad montessori školy využívajú slovné hodnotenie i sebahodnotenie žiaka. Klasické známkovanie nemajú zavedené ani waldorfské školy, žiaci dostávajú písomné hodnotenie, ktoré popisuje ich schopnosti, talent i snahu.
5. Menší dôraz na encyklopedické vedomosti
Fínski školáci nie sú zahltení veľkým množstvom učiva. Dôraz sa kladie na to skutočné podstatné. Učia sa toho menej a to, čo využijú aj v skutočnom živote. V medzinárodných testoch PISA zameraných na to, ako školáci dokážu využiť vedomosti v reálnom svete, sa fínski školáci umiestňujú pravidelne na popredných miestach.Vo Fínsku začali pred piatimi rokmi s takzvanými mnohotématickými učebnými celkami, ktoré v sebe spájajú vedomosti z viacerých oblastí. Tradičné predmety síce zostali, ale celky ich v mnoho doplňujú. Cieľom je viesť deti k tomu, aby si uvedomili vzájomné väzby medzi viacerými predmetmi a hlavne, dokázali nové vedomosti využiť v reálnom živote a v službe ostatným ľudom. Nie je teda pravdou, že by Fíni zrušili predmety, ako o tom pred pár rokmi referovali média.
6. Sebavedomí, nesúťažiaci a nestresovaní žiaci
Vo Fínsku je učiteľ skôr partnerom, ktorý má pomôcť žiakovi dosiahnuť jeho maximum, nie autoritou, ktorá oceňuje poslušnosť a trestá opak. Od fínskych školákov sa očakáva, že budú sebavedomí, prejavia svoj názor, budú si ho vedieť obhájiť. To sa od slovenských žiakov rozhodne nečaká, skôr sa to považuje za drzosť. Namiesto atmosféry súťaživosti sa vo Fínsku v žiakoch podporuje vzájomná spolupráca. Cieľom nie je vyniknúť nad ostatnými, ale skôr nájsť s nimi spoločnú cestu a podporiť sa.„Zatiaľčo Američania a ostatné národy vnímajú školský systém ako jednu veľkú darwinovskú súťaž, Fíni to vidia inak,“ píše sa v článku na www.bigthink.com s tým, že severania sa riadia heslo: Skutoční víťazi nesúťažia.
7. Dôraz na cudzie jazyky
Fínski študenti hovoria tromi až štyrmi cudzími jazykmi, s ktorými začínajú už v škôlke. Mnoho televíznych programov sa nedabuje, ale žiaci mali možnosť precvičiť si svoju angličtinu, nemčinu či španielčinu.8. Žiadne testy rovnaké pre všetkých
Fínsky školský systém vychádza z predpokladu, že každé dieťa je dobré v niečom inom a nevyžaduje od školákov, aby boli dobrí vo všetkom. Neexistujú žiadne štandardizované testy pre všetkých, ktoré by sa robili celorepublikovo. Fínske školy nie sú centralizované, riadené zhora, ale majú veľa slobody v tom, čo a ako budú učiť. Rodičia im dôverujú, čo je jeden z predpokladov úspechu.Učitelia tvoria skutočnú elitu národu a sú veľmi vážení.
9. Učiteľská profesia je vážená
Na pedagogické fakulty sa vo Fínsku dostanú len tí najlepší z najlepších. Náročnými skúškami prejde len asi desať percent záujemcov. Učitelia tak tvoria ozajstnú elitu národa.Zatiaľ čo na Slovensku idú pedagogiku často študovať ľudia, ktorí nemajú o svojom budúcom profesijnom uplatnení žiadnu konkrétnejšiu predstavu a často ani nepredpokladajú, že po dokončení vysokej školy sa naozaj postavia pred tabuľu. Vo Fínsku sú pedagógovia vážení, čomu zodpovedá aj ich dobré finančné ohodnotenie. U nás učitelia žiadnu veľkú úctu nepožívajú, skôr naopak.
10. Školstvo sa považuje za naozaj dôležité pre spoločnosť
Na vzdelávanie sa vo Fínsku kladie veľký dôraz. To síce formálne aj na Slovensku, ale pre jeho skutočné zlepšenie sa veľa nerobí a školy sa od prevratu zmenili len málo. Stále prevláda memorovanie veľkého množstva často nepodstatného učiva, odrhnutého od skutočného života. Žiaci sa naučia na písomku, často bez toho, aby učivu aj skutočne rozumeli, a po preskúšaní ho okamžite zabudnú. Vyučuje sa nudnými metódami, ktoré nemajú šancu žiakov zaujať.Chýba aj stanovený cieľ vzdelávania. Fíni si ho určili. Cieľom výuky nie je len pripravenosť na pracovný život, ale aj získanie všeobecnej rozhľadenosti, ktorá im pomôže žiť lepší život a robiť aj niečo pre spoločnosť, v ktorej žijú. Na Slovensku sa skôr žiaci vedú k súťaživosti a presadeniu sa často aj na úkor ostatných.
