Zdrav vzťahy, dôvera v deti a prítomný okamih, základné piliere spokojného života.
Foto: Shutterstock.comSpísali ich odborníci zo združenia Tisíc tvárí radosti, ktoré sa zameriava na zdravý emočný vývoj detí a ich rodičov.
Byť rodičom nie je vždy ľahké, neraz sme to však aj my sami, kto si túto krásnu rolu zbytočne sťažuje. Ako si uchovať energiu a načerpať pokoj a tešiť sa z každodenných drobností i starostí, ktoré život s deťmi prináša? Tu je 10 múdrych rád.
Zdrav vzťahy, dôvera v deti a prítomný okamih, základné piliere spokojného života.
Foto: Shutterstock.comHarmonický vzťah medzi partnermi je základom zdravého rodinného prostredia, v akom by mali vyrastať deti. Túži po ňom snáď každý, a hoci sa nezhodám nedá vyhnúť, nie je jedno, v akom duševnom nastavení ich človek rieši.
„Už by ste sa mohli zobrať. Kedy bude bábätko? Zdá sa mi, že to dieťa príliš rozmaznávaš...“ Tiež poznáte takéto poznámky od blízkych, na ktoré neviete slušne dať najavo, že sú vám nepríjemné?
Hlavne zostať v pokoji a riešenie sa samé ukáže, platí pri každom probléme, i tom rodičovskom. Zostať v pokoji však nie je vždy jednoduché, najmä keď máte ešte množstvo svojich povinností a stresov a deti vám pridávajú ďalšie. Čo môže pomôcť?
„Som dôležitá, som sympatická,“ napísala svojho času na nástenku učiteľka Denisa Machoňová Tichá v českom meste Tábor. Nemyslela tým, seba, ale „Chybu“ a chcela tým zmeniť prístup detí k chybám.
Bolo by to možno úsmevné, ale žiaľ, vypovedá to aj o tom, ako sa mladá generácia vzdialia od prirodzených zákonitostí. Z toho, čo je normálne, robí „výzvu“, prípadne dokonca čosi „úžasne trendy“.
Kto žije v prítomnosti, žije spokojnejšie. Ak človeku blúdi myseľ neustále do spomienok alebo naopak, k veciam, ktoré ho čakajú, nežije tu a teraz, a má sklony prepadať melanchólii, úzkosti či sa cíti pod neustálym stresom.
Nechce chodiť dieťa do škôlky? Tento problém riešia mnohí rodičia a hľadajú cesty, ako by si dieťa mohlo na nové prostredie privyknúť. Ak sa to však nedarí, netreba zúfať ani nikde hľadať chyby – je to totiž prirodzená reakcia dieťaťa vzhľadom na to, ako sa vyvíja jeho mozog.