Dojčenie nie je dôvodom na obmedzovanie sa v stravovaní.
Foto: shutterstock.comVtáčie mlieko, slepačia polievka, omastené zemiaky... Tiež ste sa stretli s jedlami, ktoré by mala každá dojčiaca matka určite jesť? V Kórei je to zasa sójové mlieko, bravčové nožičky, polievka z morských rias a kapra. Práve tamojší vedci sa nedávno zaoberali jedálničkom dojčiacich matiek a záver je jednoznačný: „Nie je rozumné odporúčať, aby sa všetky dojčiace matky vyhýbali určitým potravinám.“
Upozorňuje na to na svojej stránke občianske združenie MAMILA. „V materskom mlieku sa nenachádzajú potraviny, ktoré zjeme. Jednotlivé látky sa dostávajú do krvi už ako enzýmami rozložené na základné stavebné kamene a aj tie sa vstrebávajú rozdielnym spôsobom, rozdielnou rýchlosťou,“ vysvetľuje v článku. Ako ďalej uvádza, aj prechod potravy tráviacim traktom závisí od viacerých faktorov – od samotnej potraviny, jej množstva a kombinácie s inými potravinami. Trávenie potravy trvá od dvoch do piatich dní.
Čo by mala jesť matka?
V podstate všetko. Je dobré, ak sa stravuje zdravo, ale dojčiaca matka nepotrebuje zdravú stravu o nič viac ani menej ako hocikto iný. Obmedzovanie v stravovaní je neopodstatnené, rovnako ako obmedzovania v cvičení, liečbe a podobne. Obmedzovanie spôsobuje, že dojčenie sa stáva bremenom a ženy uvažujú o odstavení. „Dojčenie je normálny stav ženy a pre dieťa je dojčenie fyziologická norma. Z hľadiska dlhodobého dojčenia, ktoré je dobré pre zdravie matky aj dieťatka, je dôležité, aby sa matkám nekládli medicínsky nepodložené prekážky. Je načase, aby dojčiace matky prestali žiť v neustálom strachu, že sa bábätku niečo stane len preto, že zjedli nejakú normálnu potravinu,“ odkazuje Mamila.Keď si teda niekedy rodičia myslia, že bábätko plače, pretože ho bolí bruško z niečoho, čo jeho dojčiaca matka zjedla na obed, mýli sa. Za plačom bábätka v skutočnosti môže byť nespočetne veľa iných dôvodov – únava, osamelosť, priveľa podnetov, hlad, potreba sa dojčiť, nosiť, prebaliť a podobne.
Napriek tomu existuje množstvo potravín, ktoré sa nepovažujú pre dojčiace matky za vhodné, pretože „prejdú do mlieka“ alebo „spôsobujú nadúvanie či bolesť bruška, alergie, vyrážky“. U nás sa neodporúča napríklad kyslá kapusta, strukoviny, ale tiež cesnak, čili, oriešky, citrusy.
„V Ázii sa zasa matkám neodporúča jesť studené jedlá. V Číne je dokonca zoznam jedál, ktoré má v daný deň po pôrode pre matku variť jej matka, iné jedlo svokra. V španielsky hovoriacich krajinách ide o zákaz jedenia rajčín, čili a bravčového mäsa. V Kórei sa zakazujú jesť časté tamojšie jedlá ako kimči, tekvica a broskyne,“ vyratúva Mamila zvyky v iných krajinách, pričom poukazuje na paradox: „Teplé“ jedlá, zakázané v Španielsku, sa napríklad v Číne zasa odporúčajú práve na tvorbu mlieka.
Obmedzovanie jedálnička je podľa viacerých štúdií, nielen spomínanej kórejskej, zbytočné. Matky zväčša len stresuje a vystavuje pocitom viny, že ak bábätko plače, môžu za to ony, pretože si nedávali pozor na stravu.
Mamila upozorňuje na štúdie, podľa ktorých obmedzovanie jedálnička vedie dokonca k predčasnému ukončeniu dojčenia. Ženy sa necítia komfortne, niektoré podľahnú presvedčeniu, že majú „slabé“ mlieko, hoci ani také mlieko neexistuje.
Čo do mlieka neprechádza
Do materského mlieka sa napríklad vôbec nedostáva kyslosť potravy, vláknina, plyny ani bublinky. „Materské mlieko sa tvorí z krvi. CO2 z bubliniek v nápoji sa nemá ako bublinka CO2 možnosť dostať do krvi,“ vysvetľuje Mamila. Neprechádzajú doň tiež ani bielkoviny a vône, s výnimkou nepatrného množstva, ktoré má pripravovať dieťa na jedenie v budúcnosti.Celý článok Mamily o stravovaní dojčiacich žien si môžete prečítať TU.
