Za fínskym školstvom zaostávame 30 rokov

SITA, pt, 2. januára 2019 o 13:59

Fínsko má vyspelý školský systém, ktorý si určilo aj Slovensko za vzor v Národnom programe rozvoja výchovy a vzdelávania. Kedy a či vôbec dosiahneme úroveň severskej krajiny, je však otázne.

Vo Fínsku študenti volajú učiteľov krstnými menami.

Foto: shutterstock.com

Ako uviedol analytik projektu To dá rozum Peter Dráľ, náš systém za fínskym zaostáva 30 rokov. Navyše, vychádza z úplne iných štandardov.

„Vzdelávanie vo Fínsku je celé desaťročia jedna z priorít, kde sa poctivo robí verejná politika, od získavania dát a analýzy, cez vypracovávanie nových programov, ich pilotné odskúšanie a ohodnotenie. Ak sa osvedčia, tak sa odporučia ako možnosť alebo zavedú ako povinnosť v rámci vzdelávacieho systému,“ povedal Peter Dráľ. Naopak, u nás sa robia zmeny podľa neho do veľkej miery živelne, bez toho, aby sme ich videli ako celok.

Viac praxe, o ktorej sa potom debatuje


Študenti, ktorí na vlastnej koži okúsili fínske školstvo, nešetria slovami chvály.

„Vo Fínsku boli predmety zamerané viac na prax, než na teóriu. V laboratóriu som strávila týždne pracovaním na školských projektoch,“ približuje napríklad mladá farmaceutka Silvia Michalková, ktorá absolvovala v mestečku Kuopio polročný študijný pobyt.

„Vždy sme pracovali v malých skupinkách a úlohy a výsledky, ktoré sme dosiahli, sme neskôr s učiteľmi predebatovali. Ak by sa dal školsky systém tak jednoducho zmeniť, určite by som ako ukážkový uviedla práve ten fínsky,“ povedala pred časom pre ahojmama.sk.

Ako opísala, učivo je tam rozdelené do blokov, ktorým sa počas semestra venuje určitý čas, a končia sa skúškou. Tá trvá štyri hodiny, kedy má človek čas si všetko v pokoji premyslieť, prekontrolovať po sebe...

Metódy nemožno len tak prebrať, je to aj o ľuďoch a spoločnosti


Analytik Peter Dráľ však pripomína, že nemožno jednoducho zobrať fínske metódy a aplikovať ich u nás. Najprv treba oba modely analyzovať.

„Potrebovali by sme vedieť, ako sú postavené zákony, aká je školská štruktúra, kto rozhoduje o školstve, ale aj z akého podhubia vychádza, či aká je spoločnosť, pre ktorú je školský systém modelovaný. Určite sa nájdu paralely medzi akýmikoľvek dvoma vzdelávacími systémami," povedal.

Za pravdu mu dávajú aj skúsenosti Silvie Michalkovej, ktorá pripomína, že v neposlednom rade je to aj o ľuďoch. „Učitelia sú veľmi priateľskí, žiaden arogantný či povýšený prístup, s akým som sa, žiaľ, stretla niekedy doma. Učiteľov sme volali dokonca krstnými menami,“ spomína.

„Určite sa môžeme inšpirovať a poučiť, ale pre Slovensko potrebujeme vytvoriť vlastný systém, ktorý bude korešpondovať s tým, akú máme spoločnosť, aké máme hodnoty, v akom štádiu vývoja sme či akú máme ekonomiku a kam chceme dospieť ako krajina," uzavrel odborník.

V projekte To dá rozum aktuálne zbierajú dáta o školskom systéme, snažia poukazovať na problémy a pomenovať ich skutočné príčiny. „Aby sme tie príčiny spoznali, nestačí vidieť, ako je nastavený nejaký zákon, ale treba ísť do terénu a pýtať sa ľudí, ako to reálne funguje v praxi," povedal Peter Dráľ.



Komentáre k článku:
  • používateľ nemá avatarZorama 2. januára 2019 o 16:42

    Oslovovat ucitelov krstnymi menami ci tykat povazujem za nespravne; vzdelavanie je aj o vychove a aj o respekte k autoritam.

    Okrem toho, skolstvo na "zapade" je nie vzdy hodne nasledovania a aj cez Internet moze clovek najst velke staznosti lokalnych rodicov na degradaciu skolstva (tu na "zapade").


    Konkretne tu v Kanade, v Ontariu potom vyjdu zo skol do praxe takito "absolventi", ktori by kedysi na Slovensku nemali skoncenu ani zakladnu skolu, mozno ani tu pomocnu.
    Moja osobna skusenost s takymito absolventkami, kde uz v skole nenaucia ani malu nasobilku, ze kolko je 3*4 (ale za to vedia, co je to transsexual, pripadne ucitelky oslovuju krstnymi menami…):

    Čo sa týka pokračujúcej devalvácii v lokálnom školstve, tá naberá gargantuálne rozmery. Minule som kupovala krabicu mačacích konzerv, ktoré boli v danej krabici zoradené v troch radoch po štyri konzervy. Pokladníčke hovorím, že mám 12 konzerv. Tri krát štyri je dvanásť. Ale pokladníčka, mladá dievčina, si musela overiť, či ju neklamem tak, že po jednej si odpočítala do 12. Bola som síce zhrozená ale to nebol jediný takýto prípad. Minule som mala platit v obchode 4.65 a dala som jej dvacku. A potom som pridala 65 centov. A pokladníčka nechápala, že prečo chcem od nej vydať 16 dolárov. Pokladníčka si totiž rýchlo naťukala do klávesnice, že som jej dala dvacku a mala na obrazovke napísané, že mi má vydať 15.35 a nevedela pochopiť, že keď jej pridám 65 centov, tak 20.65 – 4.65 = 16. To však nie sú všetky takéto moje skúsenosti, takýchto mám teraz priveľa. A to preto, lebo vraj v školách už nie je dôraz na tom, aby sa deti naučili aritmetiku a násobilku a jednoduché počty ale dnes je dôraz na tom, aby sa naučili čo je transsexuál, prípadne aby sa deti v školách naučili, čo je to hijab, korán, a prípadne dôraz a dáva aj na mini mešity vo verejných školách či aspoň na návštevu mešity v rámci vyučovanieho procesu. Počty a matematiku vraj netreba, vraj dnes máme kalkulačky. A údajne sa aj tak najnovšie na hodinách matematiky po novom neznámkujú vedomosti ale snaha. Takže jednotkou môže byť údajne ohodnotená žiačka, ktorá z matematiky síce nič nevie, ale snaží sa. A naopak, žiak, ktorý napíše rovno správny výsledok (lebo vie malú aj veľkú nasobilku) môže byť ohodnotený známkou “F” (ako päťkou), lebo sa vraj dostatočne nesnaží a len napíše správny výsledok, bez toho aby ho vysvetlil. Takéto prípady sa teraz vraj stávajú. Musím povedať, že keď by som dnes mala dieťa v takomto školskom systéme, tak by ma asi šľaktrafilo. Stále, keď človek následne vidí snaživú pokladníčku ako počíta do 12, lebo nevie, že tri krát štyri je dvanásť, ono to starším ľuďom ako som ja, už nerobí dobre na tlak a jednoducho to škodí môjmu zdraviu.
    @zareaguj


Pridajte komentár

táto funkcia je len pre prihlásených

Prihláste sa



Školák - ďalšie články

Ďalšie články v rubrike >