Vo Fínsku študenti volajú učiteľov krstnými menami.
Foto: shutterstock.comAko uviedol analytik projektu To dá rozum Peter Dráľ, náš systém za fínskym zaostáva 30 rokov. Navyše, vychádza z úplne iných štandardov.
„Vzdelávanie vo Fínsku je celé desaťročia jedna z priorít, kde sa poctivo robí verejná politika, od získavania dát a analýzy, cez vypracovávanie nových programov, ich pilotné odskúšanie a ohodnotenie. Ak sa osvedčia, tak sa odporučia ako možnosť alebo zavedú ako povinnosť v rámci vzdelávacieho systému,“ povedal Peter Dráľ. Naopak, u nás sa robia zmeny podľa neho do veľkej miery živelne, bez toho, aby sme ich videli ako celok.
Viac praxe, o ktorej sa potom debatuje
Študenti, ktorí na vlastnej koži okúsili fínske školstvo, nešetria slovami chvály.
„Vo Fínsku boli predmety zamerané viac na prax, než na teóriu. V laboratóriu som strávila týždne pracovaním na školských projektoch,“ približuje napríklad mladá farmaceutka Silvia Michalková, ktorá absolvovala v mestečku Kuopio polročný študijný pobyt.
„Vždy sme pracovali v malých skupinkách a úlohy a výsledky, ktoré sme dosiahli, sme neskôr s učiteľmi predebatovali. Ak by sa dal školsky systém tak jednoducho zmeniť, určite by som ako ukážkový uviedla práve ten fínsky,“ povedala pred časom pre ahojmama.sk.
Ako opísala, učivo je tam rozdelené do blokov, ktorým sa počas semestra venuje určitý čas, a končia sa skúškou. Tá trvá štyri hodiny, kedy má človek čas si všetko v pokoji premyslieť, prekontrolovať po sebe...
Metódy nemožno len tak prebrať, je to aj o ľuďoch a spoločnosti
Analytik Peter Dráľ však pripomína, že nemožno jednoducho zobrať fínske metódy a aplikovať ich u nás. Najprv treba oba modely analyzovať.
„Potrebovali by sme vedieť, ako sú postavené zákony, aká je školská štruktúra, kto rozhoduje o školstve, ale aj z akého podhubia vychádza, či aká je spoločnosť, pre ktorú je školský systém modelovaný. Určite sa nájdu paralely medzi akýmikoľvek dvoma vzdelávacími systémami," povedal.
Za pravdu mu dávajú aj skúsenosti Silvie Michalkovej, ktorá pripomína, že v neposlednom rade je to aj o ľuďoch. „Učitelia sú veľmi priateľskí, žiaden arogantný či povýšený prístup, s akým som sa, žiaľ, stretla niekedy doma. Učiteľov sme volali dokonca krstnými menami,“ spomína.
„Určite sa môžeme inšpirovať a poučiť, ale pre Slovensko potrebujeme vytvoriť vlastný systém, ktorý bude korešpondovať s tým, akú máme spoločnosť, aké máme hodnoty, v akom štádiu vývoja sme či akú máme ekonomiku a kam chceme dospieť ako krajina," uzavrel odborník.
V projekte To dá rozum aktuálne zbierajú dáta o školskom systéme, snažia poukazovať na problémy a pomenovať ich skutočné príčiny. „Aby sme tie príčiny spoznali, nestačí vidieť, ako je nastavený nejaký zákon, ale treba ísť do terénu a pýtať sa ľudí, ako to reálne funguje v praxi," povedal Peter Dráľ.