Teplotný komfort v domácnosti je pre každého iný. Závisí od veku zdravia aj aktivít.
Foto: shutterstockUbrať na kúrení a zvykať si na nižšiu teplotu je prospešné, prekúrené byty znižujú našu imunitu, príliš nízke teploty však nesú so sebou riziká tiež. Povedať presne, aká teplota je kedy ideálna, možno len orientačne, pretože každý má vlastný teplotný komfort. Navyše, deti znesú nižšie teploty než napríklad dôchodcovia, okrem veku je ďalším faktorom na vnímanie teploty aj zdravotný stav, fyzická aktivita obyvateľov domácnosti a podobne.
„Vo všeobecnosti je pre chladné obdobie roka, ak sa hýbete málo, pre vaše zdravie prípustnou teplotou v interiéri 18 ˚C a optimálnou 20 ˚C,“ konštatuje Úrad verejného zdravotníctva. Ide len o priemerný údaj, pre jednotlivé časti bytu a činnosti platia iné odporúčania.
„Napríklad pri odpočinku, čítaní knihy, aktivitách za písacím stolom či sledovaní televízie je optimálna teplota 22 ˚C,“ konštatujú hygienici. V spálňach na pohodový spánok je odporúčaná teplota ešte nižšia, pokojne aj 18 ˚C. „Pri novorodencoch by v spálňach malo byť 20 ˚C, pri menších deťoch 18 až 20 ˚C,“ vraví úrad. Ak však novorodenec spí s matkou v posteli, tá mu zabezpečuje primeraný teplotný komfort vlastným telom.
Najvyššia teplota doma by mala byť podľa hygienikov v kúpeľni, a to 22 až 24 °C. Naopak, chladnejšie môžu byť vstupné haly, tu sa odporúča teplota 18 až 20 °C.
„Pri teplotách nižších, ako je prípustná hodnota, sú v riziku najmä starší ľudia, batoľatá a ľudia s oslabeným imunitným systémom,“ upozorňuje Úrad verejného zdravotníctva. Zdravotné riziká sú v podobe respiračných ochorení, infekcie močových ciest, zhoršenia reumatických ochorení, svalovej triašky. V krajných prípadoch môže dôjsť aj k podchladeniu.
Pozor na plesne
Pri nízkych teplotách vnútri a vlhkom prostredí vonku je riziko vzniku plesní. „Ak chcete v miestnosti vytvoriť optimálnu klímu, je potrebné sledovať aj vlhkosť vzduchu – a to tak, aby nebol počas chladného obdobia rozdiel teplôt vo vnútorných priestoroch cez deň a v noci príliš veľký – maximálne 5 stupňov. Týmto sa zabráni kondenzácii pary na vychladených miestach,“ radia hygienici s tým, že optimálna miera vlhkosti vzduchu v miestnosti je 40 až 60 %.Najrizikovejšie časti domácnosti sú kúpeľňa a kuchyňa, kde sa koncentruje najvyššia vlhkosť a kondenzujú sa pary. Treba mať na pamäti, že varenie, sušenie bielizne, sprchovanie či intenzívne cvičenie zvyšujú vlhkosť vzduchu, čomu treba prispôsobiť aj režim vetrania. Viac o správnom vetraní sme písali v tomto článku.
Plesne sú mikroskopické organizmy, ktoré môžu byť zdrojom toxických látok (mykotoxínov). Existencia plesní ako takých nepredstavuje pre človeka priame ohrozenie zdravia, za negatívne účinky na zdravie sú zodpovedné emisie z plesní. Spóry plesní podporujú vznik a zhoršujú priebeh astmy a alergických ochorení. Niektoré druhy okrem alergizujúceho pôsobenia vyvolávajú aj zápalové procesy, najmä časté zápaly dýchacích ciest. Pri svojom raste plesne produkujú prchavé organické látky (plesňový zápach), ktoré poškodzujú sliznice dýchacích ciest, spôsobujú dráždenie očí, nosa, dráždia v krku. Priamym kontaktom s plesňami môže dôjsť k ochoreniam kože (ekzémy, plesne). Dlhodobá prítomnosť plesní v priestoroch bytu môže spôsobiť chronickú precitlivenosť organizmu.
(UVZ SR)