Pri pochvalách vážte slová, a skôr opisujte než by ste mali hodnotiť.
Foto: shutterstock.comUrčite áno. Zabudnime však na klasické slová pochvaly „šikovné dievča, múdry chlapec, krásne dieťa“. Ak totiž chválime dieťa tak, že mu prisudzujeme určitú vlastnosť, dieťa sa začne snažiť kvôli pochvale, nie kvôli sebe, resp. kvôli veci samotnej, a svoje konanie začne prispôsobovať tomu, aby bolo pochválené znova. Okrem toho môže pochvala v deťoch vyvolať aj stres, snahu plniť očakávania dospelých za každú cenu, čo neprospieva ich zdravému vývoju ani uvedomovaniu si vlastnej hodnoty.
Na čo teda dbať pri chválení potomka, aby mu „sláva nestúpla do hlavy“, či lepšie povedané – aby ostalo v prítomnom okamihu, zdravo potešené a zároveň pokorné pred danou činnosťou? Tu je šesť zásad.
1. Nehodnotiť dieťa ani výsledok, ale opísať proces, ktorý k nemu viedol
Teda namiesto „výborný výkon, krásny účes“ povedať: „Bolo to náročné, ale popasoval si sa s tým.“
2. Nespájať výsledok s osobnými vlastnosťami dieťaťa
Teda nie „si odvážny, múdry, dobrý“, ale: „Bál si sa, ale nenechal si sa odradiť. Tešíš sa z toho, že?“
3. Namiesto pochvaly pokračovať s dieťaťom v činnosti
Ak vám napríklad syn ukáže, akú vysokú vežu postavil, namiesto prikývnutia alebo pochvaly „fakt super“ pokračujte v hre: „Naozaj vysoká. Ako sa s ňou teraz zahráme?“
4. Oceniť pokrok
Jednoducho skonštatovať fakt: „Dnes ti to šlo lepšie než minule.“
5. Zaujímať sa o dosiahnutý úspech
Namiesto „to je budúci šampión“ radšej opíšte situáciu a pýtajte sa. Váš záujem je pre dieťa dôležitý. „Dnes sa ti podarilo vyhrať veľké preteky. Povieš mi o tom viac?“
6. Opísať vlastné pocity
Je to jednoduché, hovoriť o tom, ako to vnímate vy. (Alebo ťažké?) „Mám veľkú radosť, že ťa to baví, že sa tešíš. Veľmi sa mi páči, ako si to vymyslel...“ A podobne.
(Zdroj: Tisíc tvárí radosti)
ANKETA:
