Veľa hračiek aj pozornosti škodí. Osem prípadov, kedy je deťom lepšie ubrať

Patricia Poprocká, 25. júla 2019 o 16:10

Menej býva viac, voči deťom určite Aj keď by sme im dali najradšej všetko, čo môžeme, netreba. Menej stačí, je to pre ich dobro. Platí to v mnohých oblastiach, od materiálnych vecí až po výchovu.

Čas strávený s rodičmi, je pre deti dôležitejší než výlety, krúžky alebo hračky.

Foto: shutterstock.com

Jedlo

Nie, žiadna hladovka. Napokon, čo je lepšie, než vidieť, že deťom chutí. Čím menej druhov jedla však majú pred sebou na stole, tým lepšie. Oči by jedli, detské zvlášť. Preto stačí, ak sa koncentrujú len na to, čo majú práve na tanieri. Mnohí napríklad prestanú jesť polievku, ak pred nich už položíme druhé jedlo. Je to normálne, deti láka to nové, ďalšie. A ak je „to ďalšie“ náhodou koláč alebo zmrzlina ako dezert, doteraz postačujúce zemiaky či šalát prestávajú byť atraktívne. Samozrejme, detský apetít treba rešpektovať. Ak dieťa povie, že je sýte, netreba ho nútiť jesť ďalej. Ako však rozlíšiť, či je naozaj sýte alebo len chce už niečo iné? Nuž, práve tým, že mu dáme na stôl len to, čo chceme, aby zjedlo. A nebudeme ho núkať popri tom ničím ďalším.

Hračky, perá, zošity

Čím menej máš, tým viac si to vážiš. Pamätáte si, ako sme si v detstve chránili „štvrotuhovku“, voňavú gumu s obrázkom alebo „angličák“? Dnes, keď majú detí hračiek, pier a iných vecí od výmyslu sveta, povaľujú sa kade-tade. Deti sa chvíľu zabavia s tým, potom s iným, pričom to prvé ani neodložia, a my im potom vyčítame, že si nič poriadne nevážia. Oni však za to vlastne ani nemôžu. Detská pozornosť nie je stavaná na to množstvo vecí, ktorými ich zaplavujeme. Skúsme ubrať. Čím menej vecí budú mať, tým väčší vzťah si k nim vytvoria, viac ich budú využívať aj zapájať fantáziu.

Oblečenie

Je to podobné ako pri hračkách. Nik od detí nechce, aby chodili stále v jednom, ani aby si na oblečení úzkostlivo strážili každú špinku. Oblečenie je spotrebný tovar, pekne sa obliekať, či presnejšie, cítiť sa dobre v tom, čo máme oblečené, je dôležité. Rovnako je však dôležité, aby sa deti naučili starať o svoje veci, chrániť ich a odkladať. A to ich preplnenými skriňami nenaučíme. Doba výpredajov a lacných secondhandov nabáda k pestrému šatníku, treba však nájsť zlatú strednú cestu.

Krúžky

„Škola, klavír, balet, nemčina... Niekedy si vravím: Nechajte ma!“ Platilo to pred 40 rokmi, platí aj teraz. V množstve krúžkov dieťa, ktoré dieťa v záujme rozvoja osobnosti navštevuje neraz ani nestihne prísť na to, čo ho vlastne baví. Rodičia mávajú pocit, že dieťa sa má naučiť všetko, čo oni považujú za dôležité, a neskôr si samé vyberie, čomu sa chce venovať. Je dobré, ak sa dieťa stretáva s veľa vecami, ale nechajme ho, nech si vyberie samé, čomu sa chce venovať. Zbytočne ho napríklad budeme nútiť chodiť na nemčinu, ak ho zaujíma viac klavír. Ak raz bude nemčinu potrebovať, alebo chcieť vedieť, verte, že sa ju naučí. Menej krúžkov sa odporúča aj preto, aby malo dieťa čas na oddych, ničnerobenie. Ako každý, aj ono občas potrebuje vypnúť, len tak sa poflakovať.

Činnosti

Keď dokreslíš, pôjdeme sa prejsť. Keď sa vyspíš, budeme sa hrať. Že je fajn robiť si plány? Ani nie. Keď myslíme na to, čo budeme robiť, zabúdame na prítomnosť. Je to typická črta dospelých, ktorí ju žiaľ, vnucujú aj deťom. Škoda. Deti žijú prítomný okamih, vedia si vychutnať každú chvíľu. My by sme sa to mali od nich učiť a nie naopak, učiť ich žiť budúcnosťou. Šťastné sú teraz, v danej chvíli a tak to má byť. Tešia sa z kreslenia a budú sa tešiť aj z prechádzky. Ak však už budú počas kreslenia myslieť na prechádzku, už vlastne nekreslia.

Výchova

Dobré dieťa robí to, dobré dieťa robí hento... Poučky, čo ako múdre, idú zväčša jedným uchom dnu, druhým von. Príkazy a zákazy sú pre deti väčšinou aj tak iba niečím, čo porušujú, ak už pre nič, tak len preto, aby zistili, aké to je. Výchova kázaním je únavná a málo platná. Dieťa si možno niečo zoberie za svoje, veci však robí väčšinou z povinnosti, za odmenu, alebo jednoducho preto, lebo ho naučili, že treba poslúchať. Kde však zostalo jeho presvedčenie? Najúčinnejšia, najjednoduchšia a zároveň najťažšia výchova je výchova príkladom. Je na každom rodičovi, aby pracoval na sebe a dokázal správny príklad deťom dať. Energiu, ktorú míňa na poúčanie dieťaťa, by mal teda venovať na sebazdokonalenie. Aj v tomto si jeho potomok raz z neho zoberie príklad.

Výlety

Jasné, ukázať dieťaťu svet, všetky krásne miesta, vzácne pamiatky... Dôležitejšie než kde je, však pre dieťa je to, s kým je a či mu ten niekto dáva dostatok lásky a pozornosti. Cestovanie alebo chodenie po pamiatkach býva neraz pre deti zbytočne únavné, zvlášť ak sa k tomu pridávajú podráždení a uponáhľaní dospelí. Teda – všetko má svoj čas, aj výlety. Neznamená to, že máte stále sedieť doma. Vyraziť si na výlet je fajn, ale nemusí to byť neustále. Nič sa nestane, ak si občas doma zahráte Človeče. Alebo pred domom futbal.

Pozornosť

Byť stále v centre pozornosti je náročné aj pre dospelých, ako sa asi môže potom cítiť dieťa? Ako sa máš? Čo robíš? Darí sa ti? Robíš to dobre? Nechceš pomôcť? Nechajme deti, nech si robia po svojom, nech sa im niečo aj nepodarí. Neznamená to, že si deti nemáme všímať. Skôr ich jednoducho nechať, nech prídu za nami samé, vtedy, keď to oni potrebujú. Rozumne to praktizujú prírodné národy: Dieťa majú ženy prvý rok, keď potrebuje blízkosť matky, neustále pri sebe, a potom ho nechajú voľne spoznávať svet. A zakaždým, keď príde za nimi, mu opäť venujú. Sami však aktivitu nevyvíjajú.





Pridajte komentár

táto funkcia je len pre prihlásených

Prihláste sa



Výchova a vzťahy - ďalšie články

Ďalšie články v rubrike >