Ukážka orby bude atraktívnou časťou programu.
Foto: Múzeum slovenskej dediny Jahodnícke hájeNávštevníci skanzenu spoznajú v nedeľu zber, spracovanie a uskladnenie jesennej úrody na podujatí Keď sa zima opýta. Súčasťou programu od desiatej do šestnástej hodiny budú vystúpenia folklórnych súborov Drotár z Dlhého Poľa pri Žiline, Hradisko z Vrútok a folklórnych skupín z Podhradia a Sklabine. Vystúpia aj ľudové hudby Podhradská muzika z Podhradia a ľudová hudba pri folklórnom súbore Hradisko.
Návštevníci uvidia, ako sa tlačila kapusta do suda a od folkloristov z Podhradia získajú zaručený recept na kyslú kapustu. So sušenými jabĺčkami a šípkami bola významným zdrojom vitamínov v zimnom období. „Účinkujúci z folklórnej skupiny zo Sklabine priblížia aj ďalšie práce typické pre jesenné obdobie - pučenie fazule, čistenie orechov, zhotovenie brezovej metly či strihanie handier potrebných na tkanie kobercov. Členovia folklórneho súboru Hradisko predvedú v žartovnom duchu aj zvyky pri vykopávaní zemiakov,” uviedla kultúrno-propagačná manažérka oddelenia prezentácie a marketingu SNM v Martine Milena Kiripolská.
Podotkla, že orba polí konským záprahom je každoročne atraktívnym zážitkom. „Polia sa budú orať o 11.00 h a 14.00 h. Pripravené budú aj záhradkárske prednášky od členov vrútockej organizácie Slovenského zväzu záhradkárov. Návštevníkom tiež ukážeme, ako sa pripravujú zemnačne osušky, v pahrebe upečené voňavé zemiaky a jabĺčka, ako aj čerstvo vylisovaná šťava z ovocia,” dodala.
Deti si v tvorivej dielni vyskúšajú tkanie na malých krosienkach, vyrobia si zemiakové pečiatky, figúrky z makovíc a gaštanov, šípkové retiazky alebo voňavé vrecúška naplnené bylinkami. Pre milovníkov zemiakových špecialít bude pripravená súťaž v jedení zemiakovej baby. Na podujatí sa predstavia aj ľudovoumeleckí výrobcovia a predajcovia.
Stáročný zákon
„Jeseň sa v ľudovom kalendári začínala 29. septembra – dňom svätého Michala. Bola obdobím zberu a uskladňovania úrody. Stáročný zákon určoval roľníkovi, že do sviatku Všetkých svätých (1. novembra) musela byť všetka úroda z polí doma pod strechou a do sv. Ondreja (30. novembra) oziminy v zemi. Medzi prvé jesenné práce patrilo ručné kopanie zemiakov. Chlapi pokosili vňať, zemiaky kopali ručne motykami, triedili na menšie a väčšie a uskladňovali v pivniciach alebo zemiakových jamách,” uvádza skanzen na sociálnych sieťach.Kŕmnu repu „burgyňu“ očistili na poli a uložili v pivnici v osobitnej prieprave. Narezala sa aj kapusta, ktorú tlačili do drevených sudov. Väčší gazdovia si dali urobiť veľký sud, ktorý debnár skladal priamo v komore, lebo „hotový by ani po výške ani po šírke neprešiel cez dvere.“
„Na jeseň sa zbieralo aj ovocie, ktoré sa zvyčajne sušilo v chlebovej peci alebo na slnku, niekde v špeciálnych sušiarňach. Tradičným spôsobom konzervovania bolo varenie slivkového lekváru bez cukru, ktorý sa pripravoval na dvore v medenom kotli. Odkôstkované slivky sa rozvarili na „briju“ a varili do zhustnutia za stáleho miešania celý deň. Keď lekvár „padal z varechy“, bol hotový,” vysvetľuje skanzen, ako to kedysi chodilo.
Varenie lekváru bolo spoločenskou udalosťou, pri ktorej sa susedia navzájom navštevovali a koštovali ho. Lekvár bol zdrojom živín a vitamínov, v minulosti mal v strave dôležitý význam. Správne pripravený vydržal aj niekoľko rokov.
