Stromčeky sa kedysi kvôli nedostatku miesta vešali nad stôl.
Foto: archív pozitívov Ústavu etnológieNa Štedrý deň sa na Slovensku zväčša držal pôst (len v evanjelických rodinách to nebola povinnosť). Ten sa končil východom prvej hviezdy. Aby deti vydržali hladovať, hovorievalo sa im, že odmenou im bude vidieť zlaté prasiatko alebo zlatú hviezdu. S príchodom prvej hviezdy sa aj zvyčajne začalo večerať. Symbolika bola jasná: narodenie Ježiša Krista ohlásila práve jasná hviezda na východe, čo malo byť znamenie príchodu nového židovského kráľa.
Tradíciou bolo 24. decembra predpovedať budúcnosť. Hneď po štedrovečernom jedle sa rozkrojilo a v mnohých rodinách stále ešte rozkrojuje jabĺčko. Je jadrovník pekný a má tvar hviezdy? Rodinu čaká v budúcom roku hojnosť a spokojnosť. Tvar kríža značil ochorenie či dokonca smrť. Nepekný jadrovník či červík signalizovali chorobu v rodine a celkovo nešťastie.
Tiež si doma púšťate vo vode orechové škrupinky so sviečkami? Nie je to len zvyk, ktorý má potešiť deti. Tiež sa z neho kedysi veštila budúcnosť. Do cudziny odíde ten člen rodiny, komu škrupina odpláva najďalej. Ak sa škrupina drží pri kraji nádoby, ten, komu patrí, sa bude na budúci rok zdržiavať hlavne doma.
A predpovedanie budúcnosti do tretice. Nadviažte na zvyky našich predkov a skúste zistiť, čo vás čaká, z rozžeraveného železa liateho do vody. Sadu na odlievanie olovo možno kúpiť v obchodoch. Funguje to tak, že olovo sa najskôr roztaví na kovovej lopatke a potom šup s ním do vody. Tak čo pekného uvidíte?
Na Štedrý večer mladé dievčatá, ktoré sa už mohli pomaly hotovať na svadbu, skúšali zistiť, či sa im na budúci rok podarí vydať sa. Dievčatá hádzali cez hlavu topánku smerom k dverám. Ak dopadla špičkou smerom von, mohla sa už chystať na odchod z domu. Ak dopadla pätou von, svadba sa ešte konať nemala. Poistiť si vydaj mala aj čerešňová vetvička, ktorú mladá deva utrhla na sviatok svätej Barbory 4. decembra. Ak presne na Štedrý deň rozkvitla, dievča sa malo do roka vydať.
Zvyky pri stole
Podľa starej tradície od večere nesmel nikto vstať, a to ani gazdiná. Ak by niekto predsa len vstal, mohol do roka očakávať smrť. Všetky pokrmy preto boli položené buď na štedrovečernom stole, alebo v jeho blízkosti, aby ich mohla gazdiná podať bez nutnosti postaviť sa. V iných regiónoch Slovenska sa zasa tradovalo, že gazdiná nesmie vstať od stola, aby v budúcom roku sliepky neopúšťali vajíčka, na ktorých práve sedia.K ďalším vianočným zvykom patrilo v niektorých regiónoch Slovenska odložiť z každého jedla trocha na zvláštny tanierik, aby sa tak „nakŕmila smrtka“ a neprišla si na budúci rok pre nikoho z rodiny. Ďalšou regonálnou tradíciou bolo nechať na stole o jeden tanier viac pre člena rodiny, ktorý v tom roku zomrel alebo pre náhodného hosťa.
Na stôl sa na Štedrý deň prestieral obrus s červenou výšivkou. Táto farba bola slávnostná a jej magický význam tkvel v tom, že mala chrániť pred zlým. Pod stôl ukladali naši predkovia reťaz, na ktorú si všetci na znak súdržnosti položili nohy. Ďalším už dávno zabudnutým zvykom je, položiť pod stôl slamu ako znak skromnosti, keďže aj Ježiško sa na slame narodil. Vedľa slamy ležala sekera, záruka pevného zdravia.
Čo sa jedlo
Na štedrovečernej tabuli minulosti nesmeli chýbať isté potraviny, medzi nimi cesnak. Prečo? Aby ochránil pred pôsobením temných síl, naši predkovia boli veľmi poverčiví. K ďalším tradičným pokrmom patrili chlieb, oblátky, med, pirohy či šúľance, kysnuté koláče, omáčka zo sušeného ovocia, ovocie, kapustnica či iná polievka (rybacia, hríbová, slivková, hrušková).Tradičnými pokrmami boli najmä rôzne kaše, ktoré sa pripravovali na slano či na sladko s medom a strukovinové jedlá, najmä prívarky. Zemiakový šalát so smaženým kaprom má u nás pomerne mladú tradíciu, to, čo dnes považujeme za dlhú tradíciu, sa rozšírilo až v polovici minulého storočia. Aby sme mali veľa peňazí, dávame dnes pod obrus či tanier šupinku z kapra, avšak aj to je mladý zvyk. V minulosti túto úlohu plnili strukoviny, obilie či mince.
A čo bolo ďalej...
V prvý sviatok vianočný, 25. decembra mali byť ľudia doma, odpočívať a nič nerobiť. Len malí chlapci chodili skoro ráno na vianočnú vinšovačku. Na Štefana, 26. decembra sa mohli prvýkrát v decembri usporadúvať zábavy a atmosféra bola celkovo uvoľnenejšia a veselšia ako prvé dva sviatočné dni. Veľmi typickými pre tento sviatočný deň boli aj návštevy príbuzných.Predchodca stromčeka
Zvyk priniesť si do domu vianočný stromček a ozdobiť ho pochádza z evanjelického prostredia Nemecka a Rakúska, tam sa „novinka“ presadila koncom 18. storočia a postupne sa dostávala aj na naše územie. Najskôr sa presadila v šľachtických sídlach, potom prenikla do miest. Najťažšie si cestu kliesnila vo vidieckom prostredí, kde sa stromčeky začali objavovať až koncom 19. storočia, niekde sa po prvýkrát objavili až v 30. rokoch minulého storočia alebo aj neskôr.
Predchodcom vianočného stromčeka bol u nás slamený snop či slamený stromček zavesený nad štedrovečerným stolom. Prvé stromčeky sa kvôli nedostatku miesta v domčekoch vešali tiež nad stôl. Dnes už zabudnutou tradíciou sú betlehemy, každá rodina mala doma svoj vlastný. Mohol byť drevený, voskový alebo papierový.
Zvyk priniesť si do domu vianočný stromček a ozdobiť ho pochádza z evanjelického prostredia Nemecka a Rakúska, tam sa „novinka“ presadila koncom 18. storočia a postupne sa dostávala aj na naše územie. Najskôr sa presadila v šľachtických sídlach, potom prenikla do miest. Najťažšie si cestu kliesnila vo vidieckom prostredí, kde sa stromčeky začali objavovať až koncom 19. storočia, niekde sa po prvýkrát objavili až v 30. rokoch minulého storočia alebo aj neskôr.
Predchodcom vianočného stromčeka bol u nás slamený snop či slamený stromček zavesený nad štedrovečerným stolom. Prvé stromčeky sa kvôli nedostatku miesta v domčekoch vešali tiež nad stôl. Dnes už zabudnutou tradíciou sú betlehemy, každá rodina mala doma svoj vlastný. Mohol byť drevený, voskový alebo papierový.
