Mágia našich predkov. Sekera, reťaz, slama... Čo všetko ukladali pod vianočný stôl?

Patricia Poprocká, 23. decembra 2018 o 06:45

Vyprataný dom, stromček zavesený na strope a pod sviatočným stolom množstvo vecí. Naši predkovia verili poverám a rôznym rituálom. K tým štedrovečerným patrili aj rôzne predmety, ktoré im mali zaručiť šťastie a hojnosť celý nasledujúci rok.

Dávne Vianoce na slovenskej dedine: na strope stromček, pod ním sviatočný stôl a pod ním množstvo symbolických predmetov.

Foto: Kysucké múzeum

Slávnostný stôl zdobil podľa etnologičky Kataríny Nádaskej obrus s červenou výšivkou. Farba nebola zvolená náhodne. Červená bola slávnostná farba a zároveň mala ľudí ochrániť pred zlom a nešťastím.

Pod stolom bola reťaz, na ktorej mali všetci nohy, ako symbol súdržnosti rodiny.
Význam mala aj kôpka slamy, ktorú tiež ukladali pod slávnostný stôl. Mala symbolizovať skromnosť. „Ako pripomenutie, že Ježiško sa tiež narodil na slame, v maštali,“ vysvetľuje Katarína Nádaská.

Vedľa slamy si predkovia ukladali sekeru, čo im malo zaručiť tuhé, železné zdravie.

Keďže ľudia na dedinách boli v minulosti odkázaní na to, čo si sami vyrobili a vypestovali, pod stôl ukladali aj nádobu s nadojeným mliekom, aby ho bolo stále nadostač. „Z mlieka vyrábali maslo, tvaroh, kravy boli pre nich veľmi dôležité,“ spresňuje etnologička.
Na stole zasa muselo mať miesto všetko z tohtoročnej úrody. Cesnak, ktorému pripisovali magické ochranné účinky, cibuľa, zrno, kapusta... Tiež šlo o symboliku tohtoročnej i budúcoročnej hojnosti.

Vianočné oblátky pripomínali telo Kristovo. Ich príprava si vyžadovala dávku zručnosti, napokon ani dnes pri moderných pomôckach nie je jednoduché upiecť oblátky, v minulosti to bolo ešte ťažšie. „Piekli ich učitelia,“ vysvetľuje Katarína Nádaská. Najprv ich piekli v kláštoroch, neskôr tradíciu prebrali učitelia. „Ľudia si nahlásili, koľko chcú, a učitelia im ich upiekli,“ dodáva. Nešlo však o celé balenia ako dnes, zväčša tak každý člen rodiny dostal po jednej oblátke. K nim med, ktorý mal priniesť sladký život.

Vo všeobecnosti, naši predkovia boli striedmi. A hoci aj na štedrovečernú večeru varil veľa jedál, ako symbol a záruku hojnosti, nešlo o veľké množstvá. Každému sa ušlo zo všetkého pár lyžičiek.

Typické prapôvodné jedlo našich predkov neboli halušky s bryndzou, ale obilninové kaše. Najmä klasická krupicová, ktorú dnes tak obľubujú mnohé deti, bola slávnostným vianočným jedlom. Príznačný je aj názov – Ježiškova kašička. Jedávala sa s medom. Varili sa však aj iné kaše – jačmenná, ovsená, kukuričná.

Okrem nich sa podávali už známe rôzne polievky – pre každý región bola príznačná iná, potom opekance, pirohy, ryby a podobne.


ANKETA:

Chceli by ste zažiť Vianoce ako za čias našich predkov?

79,2%



3,3%



17,5%












Pridajte komentár

táto funkcia je len pre prihlásených

Prihláste sa



Voľný čas - ďalšie články

Ďalšie články v rubrike >