Vianoce boli kedysi malebné a zasnežené.
Foto: Múzeum slovenskej dediny Jahodnícke HájeNa Štedrý deň vstávali gazdiné už po jednej či druhej hodine v noci, aby stihli všetko navariť. Ráno už boli hotové. Muži išli hneď ráno na vodu. Do studne vhodili trochu soli, aby bola čistá a zdravá. Ďalším vianočným zvykom bolo rozvešať 24. decembra na stromy kúsky cesta, aby v budúcom roku mala rodina dobrú úrodu. Dievčatá, ktoré by sa už rady videli pod čepcom, zatriasli plotom a z tej strany, odkiaľ zabrechal pes, mal pochádzať ich budúci manžel.
S večerou sa čakalo až do doby, kým vyjde prvá hviezda, čo zvyčajne bývalo okolo piatej hodiny popoludní. Malo to symbolický význam, hviezda sa ukázala aj pri narodení Ježiša.
„Pod stolom bola reťaz, na ktorej mali všetci nohy, ako symbol súdržnosti rodiny. Význam mala aj kôpka slamy, ktorú tiež ukladali pod slávnostný stôl. Mala symbolizovať skromnosť. Ako pripomenutie, že Ježiško sa tiež narodil na slame, v maštali,“ vysvetlila v rozhovore pre náš web známa etnologička Katarína Nádaská. Vedľa slamy sa položila sekeru, ktorá mala zaručiť pevné zdravie.
Jedlá, ktoré sa kládli na štedrovečerný stôl, sa samozrejme regionálne líšili, ale základ mali spoločný. Išlo o pokrmy, ktoré sa bežne jedlli po celý rok, ale teraz boli všetky koncentrované na jednom slávnostnom mieste.
Nechýbal chlieb, oblátky, med, cesnak, pirohy či šúľance, kysnuté koláče (vianočka, baba, makovníky, orechovníky či tvarohovníky), omáčka zo sušeného ovocia, ovocie, kapustnica (či už s mäsom alebo strukovinami) či iná polievka (rybacia, hríbová, slivková, hrušková).
Zemiakový šalát so smaženým kaprom má pomerne mladú tradíciu, tieto jedlá sa rozšírili až v polovici minulého storočia. Tradičnými pokrmami boli najmä rôzne kaše, ktoré sa pripravovali na slano či na sladko s medom (krupicová, ovsená, prosná, pohánková, kukuričná či jačmenná) a strukovinové jedlá, najmä prívarky šošovicové či fazuľové.
Na vianočnom stole bývali kedysi aj ryby, ale v inej podobe ako dnes. Podával sa varený či pečený pstruh, uhor, ale aj kapor. Zaujímavosťou je, že protestanti nedržali počas Štedrého dňa pôst a na večeru mávali mäso, katolíci sa mäsa v tento deň ani nedotkli, ale na rybu sa to nevzťahovalo, to bolo pôstne jedlo.
Dnes dávame počas štedrovečernej večere pod obrus či tanier šupiny kapra, aby sme mali na budúci rok veľa peňazí, v minulosti sa dávalo pod obrus obilie, strukoviny či mince.
Najdôležitejší bol 25. december
Najdôležitejším vianočným dňom je pre kresťanov až 25. december, kedy sa podľa legendy mal narodiť Ježiš Kristus.V biblii sa píše, že panovník Augustus prikázal ľudom, aby sa kvôli sčítaniu obyvateľov vrátili do svojich domovov. Ježišov otec, tesár Jozef a jeho manželka Mária sa tak vydali na 150-kilometrovú púť do Betlehema, mesta, ktoré sa dnes nachádza na autonómnom území Palestíny Tam sa Ježiško narodil v maštali na slame.
Prvý sviatok vianočný sa v rodinách našich predkov niesol v znamení pokoja a oddychu. Ľudia boli spolu, tešili sa zo vzájomnej blízkosti, príbuzní sa navštevovali. Na druhý sviatok vianočný, na Štefana už ľudia chodili nielen po rodine, ale aj priateľoch a hlavne sa konávali štefánske zábavy. Bol to prvý deň po advente, kedy sa už mohli konať tancovačky. Podľa legendy bol svätý Štefan prvý kresťanský mučedník. Ukameňovali ho za to, že Židov obvinil zo smrti Ježiša Krista.
Vianoce končili šiesteho januára na Troch kráľov, ktorí prišli pozdraviť novorodeného Ježiša Krista. Niekedy sa tiež označujú ako mudrci z Východu. Malému Ježiškovi priniesli tri dary: zlato, kadidlo, myrhu, teda živicu z rastliny myrhovníka. Ich mená neboli najskôr zaznamenané, potom sa o nich začalo hovoriť ako o Gašparovi, Baltazárovi a Melicharovi. Mali to byť prví pohania, ktorí sa stali kresťanmi. Keď uvideli na východe hviezdu, vybrali sa za ňou a jej jas ich priviedol až k Ježišovi. Na Troch kráľov sa zároveň odzdoboval vianočný stromček.
Vianočné stromčeky k nám prenikli z protestantského prostredia Nemecka a Rakúska koncom 18. storočia a najskôr sa objavovali v šľachtických a meštianskych rodinách. Konzervatívne vidiecke prostredie ich prijímalo len veľmi pozvoľna, od konca 19. storočia do 30. rokov minulého storočia, v niektorých regiónoch Slovenska to bolo ešte neskôr.
V chudobnejších rodinách, ktoré na stromček nemali miesto, pretože často obývali len jednu miestnosť, visel zo stropu, často nad štedrovečerným stolom. Akýmsi predchodcom stromčeka boli slamené stromčeky či slamené snopy. Dnes už vytlačenou tradíciou boli aj betlehemy, každá rodina mala doma svoj vlastný, či už drevený, voskový alebo papierový.
V chudobnejších rodinách, ktoré na stromček nemali miesto, pretože často obývali len jednu miestnosť, visel zo stropu, často nad štedrovečerným stolom. Akýmsi predchodcom stromčeka boli slamené stromčeky či slamené snopy. Dnes už vytlačenou tradíciou boli aj betlehemy, každá rodina mala doma svoj vlastný, či už drevený, voskový alebo papierový.
