Denný stacionár pre deti s poruchami príjmu potravy.
Foto: NÚDCHStacionár bude otvorený denne v čase približne od pol ôsmej do tretej. Dĺžka pobytu je nastavená individuálne podľa potreby a môže byť až v rozsahu troch mesiacov. Pacientka či pacient po nastavení režimu nemusí do stacionára dochádzať denne, ale napríklad dva- až trikrát týždenne.
Režim spočíva vo vizitách, individuálnych a skupinových terapiách, edukácii pre pacientov a rodičov, podporných skupinách pre rodinných príslušníkov a v rodinnom poradenstve. „Súčasťou sú arteteapeutické (terapie s pomocou umeleckých aktivít) a ergoterapeutické (pracovné) aktivity, prípadne regulované pohybové aktivity, rehabilitácia, spoločná príprava jedál a stravovanie vrátane nácviku stravovania s rodinou. Školopovinné deti majú zabezpečenú školu. Počet detí je stanovený na desať až dvanásť,” vraví Jana Trebatická, prednostka Kliniky detskej psychiatrie.
O pacientov sa postará detský psychiater, stredný zdravotnícky personál, klinický psychológ, liečebný pedagóg, špeciálny pedagóg a nutričný terapeut. Multidisciplinárny tím tak môže poskytnúť pacientom intenzívnu komplexnú liečbu.
Súčasťou stacionára je aj komunitná miestnosť, v ktorej budú prebiehať stretnutia pacientov, skupinové terapie, relaxácie, ergoterapeutické aktivity, prípadne pohybové či tanečné terapie. Nachádza sa tu kuchynka s jedálňou s možnosťou nácviku prípravy vhodných jedál a zdravého postoja k jedlu. Výhodou je aj priestor pre arteterapeutickú dielňu, v ktorej pacienti budú mať možnosť využiť svoj kreatívny potenciál.
Pandémia odkryla nedostatočnú starostlivosť
Na Klinike detskej psychiatrie sa diagnostikujú a liečia všetky psychické poruchy v detskom veku ambulantnou alebo ústavnou formou: depresívne poruchy, úzkostné poruchy, psychotické poruchy, závislosti na psychoaktívnych látkach, nelátkové závislosti, poruchy príjmu potravy, ADHD, poruchy správania, poruchy autistického spektra a iné. Vek pacientov je od dvoch do osemnástich rokov. Pomer chlapcov a dievčat závisí od typu poruchy. Napríklad pri poruchách správania a ADHD je viac chlapcov, pri depresívnych a úzkostných poruchách prevládajú dievčatá.„Pandémia ochorenia Covid-19 či vojna na Ukrajine odkryli mnohé nedostatky, okrem iného aj v oblasti psychiatrickej starostlivosti na Slovensku. O to viac sa tešíme, že Národný ústav detských chorôb otvoril detský stacionár, ktorý určite bude skvelým príkladom pre ďalšie zariadenia. Takýchto stacionárov by malo v najbližších rokoch otvorených celkovo 15, a to nielen pre deti a adolescentov, ale aj pre dospelých,“ uviedol na sociálnych sieťach ústavu minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský.
„Situácia s liečbou psychiatrických diagnóz u detí je na Slovensku v žalostnom stave, čo ma aj osobne veľmi zasiahlo, ale postupne to chceme zlepšiť, čoho príkladom je aj vybudovanie detského stacionára,“ uviedla štátna tajomníčka rezortu zdravotníctva Lenka Dunajová Družkovská.
,,Som veľmi rád, že sa nám podarilo vybudovať Denný stacionár pre pacientov Kliniky detskej psychiatrie. Bude prínosom predovšetkým pre deti s poruchami príjmu potravy – mentálnou anorexiou a mentálnou bulímiou. Umožní im pokračovať v intenzívnej liečbe napriek tomu, že už nebudú hospitalizovaní na nemocničnom lôžku, ale v prirodzenom prostredí s menšou emočnou záťažou pre dieťa aj rodinu,“ ocenil prínos nového pracoviska špecializovanej ambulantnej detskej psychiatrickej starostlivosti Peter Bartoň, riaditeľ Národného ústavu detských chorôb.
Bez nutnosti hospitalizácie
Pacientov s poruchami príjmu potravy bude na liečebný pobyt do stacionára odosielať detský psychiater po hospitalizácii alebo pacientov bez nutnosti hospitalizácie pošle lekár priamo z ambulancie. „Liečba porúch príjmu potravy si často vyžaduje dlhodobé hospitalizácie. Pri niekoľkotýždňových hospitalizáciách dochádza k prerušeniu vzťahov pacienta s jeho širšou rodinou, kamarátmi a spolužiakmi. Prerušia sa aj jeho mimoškolské aktivity, ktoré by inak nebolo potrebné prerušovať. Návrat po dlhej, niekoľkotýždňovej hospitalizácii býva následne často pre dieťa aj jeho okolie veľmi náročný a plný napätia pri opätovnom začleňovaní sa do vzťahov a aktivít,” vraví Jana Trebatická.Niekedy je návrat plný sklamania zo zmenených rovesníckych vzťahov a zmeškaných udalostí, na ktorých sa deti pre dĺžku pobytu v nemocnici nezúčastnili. „Liečba formou denného stacionára je pre dieťa menšou emočnou záťažou, pretože odpadá separácia. Časť stravovania prebieha aj doma, rodina sa tak oveľa viac zúčastňuje na liečbe. Intenzívnejšie zapojenie rodiny a nadobudnutie znalostí, ako môžu svojmu dieťaťu v náročných situáciách pomôcť, je nesmierne dôležité aj pre obnovenie pocitu kompetentnosti a sebavedomia rodiča,” dodáva Jana Trebatická.
