Vážiť si čo máme vtedy, keď to máme...
Foto: shutterstock.comOkrem toho, že to presmeruje naše myšlienky smerom na naozaj podstatné hodnoty a pôjdeme príkladom v premýšľaní aj deťom, vytvoríme si tým základy aj na rozvoj pozitívneho myslenia.
„Buď vďačná za to, že ráno môžeš vstať, obliecť sa a urobiť cez deň veci, ktoré urobíš. A večer musíš byť vďačná za to, že si ľahneš do postele, bez ohľadu na to, či sa ti deň vydaril alebo nie,“ spomínala na radu svojej starej mamy vo vlaňajšej ankete Akú najlepšiu radu ste dostali mamička troch detí Renáta Čapková.
Rovnaké radia aj svetoví odborníci. „Skúste si každé ráno povedať, za čo všetko môžeme byť vďační,“ švédsky režisér a spisovateľ Kay Pollak v knihe Žiadne stretnutie nie je náhodné odporúča aspoň jednu vec, človek ich však určite nájde viac.
„Jedna vec, za ktorú som vďačný, je, že som zdravý. Druhá vec, za ktorú som vďačný, je, že mám čo jesť,“ napovedá režisér.
Ak sa človek začne vedome zameriavať na vyjadrovanie vďačnosti, zmení sa podľa neho veľa. Človek má totiž aj v ťažkých chvíľach stále niečo, za čo môže byť vďačný a ak svoju myseľ bude orientovať práve týmto smerom, ľahšie nájde vnútornú istotu a napokon aj východisko.
Isteže, ak vidíte svojho trojročného potomka, ako si kreslí po nedávno vymaľovanej stene obývačky, vďačnosť za to, že ho máte, a že je zdravý asi nebude tým, čo vám ako prvé napadne. Rovnako ani v prípade, ak svojmu školákovi päťkrát márne opakujete, aby si upratal v izbe.
V situáciách, kedy nami lomcuje hnev alebo bezmocnosť je však užitočné uvedomiť si práve to, že môžeme byť vďační aj za túto situáciu. Keby naše deti boli v nemocnici, alebo keby sme nemali strechu nad hlavou, čo by sme dali za to, aby sme mali doma stenu, ktorú dieťa môže popísať, alebo izbu, do ktorej snáď každý okrem vášho teenagera potrebuje kompas?
Konštatovania „Na všetkom sa dá nájsť aj dobrá stránka“ alebo „Nikdy nie je tak zle, aby nemohlo byť ešte horšie“ majú teda svoje opodstatnenie.
Dokonca aj v budhizme je podobný prístup jednou z metód, ako ľahšie znášať ťažkosti. Uvedomiť si, že nie sme jediní, kto má problém, prípadne že iní majú trápenie ešte väčšie než my. Dalajláma napríklad v diele Kniha radosti spomína na prípad, ako ho raz s bolesťami prevážali z jedného verejného zhromaždenia do nemocnice, a ako si uvedomil, že jeho ťažkosti vôbec nie sú také veľké v porovnaní s tým, aké tam mali ostatní pacienti.
Schopnosť zastaviť sa a rozlíšiť naozaj podstatné však nepríde sama od seba. Treba to trénovať, vedome sa na to zameriavať. Dokonca aj duchovní velikáni ako Dalajláma vyrovnanosť získavajú dlhoročnou pravidelnou meditáciou a štúdiom. Pre začiatok možno postačí aspoň krátka rekapitulácia každé ráno alebo večer.
ANKETA:
