Banskoštiavnická kalvária.
Foto: Gabriela BachárováPrvý výlet nás zavedie na vrch Glanzenberg, čo v preklade znamená Ligotavá hora. Názov odkazuje na to, že kedysi sa tu ťažilo zlato i striebro. Predpokladá sa, že prvými baníkmi boli na tomto území už Kelti. Začíname na známom banskoštiavnickom Námestí Svätej trojice, odkiaľ pokračujeme ďalej po náučnom chodníku Glanzenberg. Prejdeme popri botanickej záhrade, do ktorej môžeme cez múr nakuknúť. Po krátkej chvíli už stúpame starými romantickými schodmi hore. Keď po nejakom čase skončí hradská cesta, napojíme sa na turistický chodník.
Po celej trase náučného chodníka sa nachádza viacero baníckych pamiatok - alebo lepšie povedané zväčša už len ich pozostatky. Sú to napríklad šachta Michal, hradbová veža, sklad rudy, obytné objekty, cisterna alebo pinga, čo je jama či prepadlisko, ktoré vzniká pri banskej činnosti. Naozaj však nečakajte ucelené a dochované pamiatky, na niektorých miestach dostane pred realitou prednosť skôr vaša fantázia a predstavy, ako asi miesto mohlo vyzerať v časoch svojej najväčšej slávy.
Cestou na Glanzenberg.
Foto: Gabriela Bachárová
Pohľad na mesto, vľavo hore Nový Zámok.
Foto: Gabriela BachárováPozostatky strážneho hradu
Na vrchu Glanzenbergu (794 metrov nad morom) nájdeme i archeologické nálezisko, čo je ďalšie spestrenie výletu. Odkryli tu pozostatky opevneného súboru stavieb, ktoré boli súčasťou starého hradu strážiaceho v dávnych dobách mesto a zlaté i strieborné bane. Vznikol v 13. storočí, v polovici 15. storočia bol zničený pri silnom zemetrasení. Jeho objekty sa potom využívali na banícke účely a ešte neskôr tu zriadili provizórne protiturecké opevnenie. Hrad archeológovia považujú za predchodcu novšieho mestského hradu známeho ako Starý zámok.Keď si užijeme dostatok výhľadov na všetky svetové strany, nielen na mesto, ale i na slávnu kalváriu a Štiavnické vrchy, môžeme zísť z Glanzenbergu dolu a pokračovať v turistike. Prídeme k asfaltovej ceste, tú si však nevšímame a prudko zabočíme doľava. Po neoznačenej ceste sa po krátkej chvíli dostaneme na cyklotrasu Barborská cesta a postupujeme ďalej k odbočke, ktorá nás privedie k pôvabnej a príjemnej Veľkej vodárenskej nádrži.
V lete sa tu môžete osviežiť kúpaním či opaľovaním sa a relaxom na brehu niekdajšieho tajchu. Tajchy boli umelo vybudované vodné plochy, ktoré slúžili na pohon banských zariadení, v okolí Štiavnice sa ich do dnešných dní dochovalo 24 a viaceré z nich slúžia na rekreáciu. Také Počúvadlianske jazero určite poznáte. Celá trasa nie je náročná, hoci miernemu stúpaniu sa nevyhnete, meria asi štyri kilometre.
Výhľad na Štiavnicu z Glanzenbergu, v popredí vidieť archeonálezisko.
Foto: Gabriela BachárováKeď si odpočinieme, pokračujeme ďalej smerom dolu do Banskej Štiavnice. Po ceste obdivujeme staré banícke domy. Keď prídeme do mesta, môžeme pokračovať v jeho prehliadke a zájsť si napríklad aj do štôlne Glanzenberg, ktorá sa nachádza na Kammerhofskej ulici. Štôlňa mala významnú úlohu v počiatkoch ťažby zlatostrieborných rúd na žile Špitaler pod kopcom Glanzenberg.
V neskorších dobách, keď jej odvodňovaciu funkciu prevzali nižšie položené odvodňovacie štôlne, slúžila na dopravu, vetranie a fáranie technikov. V roku 1751 navštívil štôlňu Glanzenberg František Štefan Lotrinský, manžel Márie Terézie. Na jeho počesť tu bola zabudovaná pamätná tabuľa. Postupne pribudli aj ďalšie pamätné tabule pri návštevách významných panovníkov. Posledným z nich bol cisár František Jozef I. Pre verejnosť je sprístupnených pol kilometra štôlne v hĺbke 32 metrov.
Starý Zámok v Štiavnici.
Foto: Gabriela BachárováBanskoštiavnická kalvária
Banskoštiavnická kalvária je neprehliadnuteľnou dominantou mesta, bez nej by to snáď ani nebolo ono. Impozantne sa týči na Ostrom vrchu (Scharfenbergu). Komplex stavieb vybudovali v rokoch 1744 až 1751, zakladateľom kalvárie bol jezuita František Perger, ktorý vtedy pôsobil ako kňaz v Štiavnici. Kalvária sa skladá z niekoľkých desiatok sakrálnych stavieb a stavbičiek. V dolnej časti stojí Kostol Poslednej večere, v strednej časti Kaplnka Najsvätejšej trojice, v hornej časti možno obdivovať Kostol svätého Kríža a za ním ešte svätý hrob.Celú cestu hore budeme za sebou nechávať jednotlivé zastavenia krížovej cesty, ktoré ukazujú ukrižovanie Ježiša Krista a čo mu predchádzalo. Zväčša majú kalvárie 14 zastavení, tá banskoštiavnická je unikátna tým, že ich má až 25. Okrem jednotlivých zastavení tu nájdeme aj sedem kaplniek, ktoré znázorňujú sedem bolestí Panny Márie. Z najvyššieho bodu sú prekrásne výhľady na mesto a aj do okolia. Zo Štiavnice prídete pod kalváriu buď peši (sú to asi dva kilometre z centra) alebo sa autom môžete doviezť na parkovisko priamo pod ňou a tu pohodlne zaparkovať. Za hodinku máte všetko pozreté. Tak čo, už viete, kam sa vyberiete najbližšie na výlet?
Najvyšší bod kalvárie, Kostol svätého Kríža. Cestou na Glanzenberg.
Foto: Gabriela Bachárová
Výhľad na Štiavnicu od Kostola svätého Kríža.
Foto: Gabriela Bachárová
Kostol Poslednej večere.
Foto: Gabriela Bachárová
Jedno zo zastavení krížovej cesty na banskoštiavnickej kalvárii.
Foto: Gabriela Bachárová
