Výhľad zo Sitna.
Foto: Gabriela BachárováNáš dnešný, asi dvanásť kilometrov dlhý okružný výlet začne aj skončí pri známom jazere Počúvadlo, kde môžete zaparkovať, ak pricestujete autom. Výstup na Sitno ležiace vo výške 1 009 metrov trvá od jazera asi hodinu, vystúpate na ňom 332 metrov. Cesta začína pekne zostra. Žiadny nenáročný cikcakovitý chodníček, ale rovno hore po stromom kopci. Až budete závidieť tým, čo idú oproti vám. Oni však už majú to najlepšie za sebou, vás čarovné Sitno ešte len čaká, čo môže byť dostatočnou motiváciou, prečo držať morálku a pridať do kroku.
Po zelenej značke vyšliapete po asi 40 minútach na Tatársku lúku, kde sa napojíte na modrú, prípadne si môžete zvoliť náučný chodník. „Má dĺžku tri kilometre, začína práve na Tatárskej lúke, prechádza cez vrchol Sitna, sitniansky hrad a vracia sa opäť na lúku. Návštevník na tomto okruhu spoznáva vysoké prírodné hodnoty národnej prírodnej rezervácie Sitno a tiež sa dozvie o počiatkoch jeho osídlenia,“ vymenúva Peter Farbiak, riaditeľ správy Chránenej krajinnej oblasti Štiavnické vrchy. Ako pripomína, v júli tohto roka bola na vrchol Sitna vyznačená aj cyklotrasa, vďaka ktorej ho môžu objaviť aj cykloturisti.
My sme zvolili modrú značku, kde už stúpanie nebolo zďaleka tak dramatické. Čerešničku na turistickej torte tvorilo 289 drevených schodov, ktoré nás priviedli k skalnej vyhliadke tesne pod vrcholom. Na fotografovanie dychberúcich výhľadov si tam možno aj minútku počkáte, vyhliadkové miesto je malé a turistov zvlášť cez víkend býva celkom dosť. Niet sa čo čudovať, Sitno je mýtická slovenská hora, z ktorej raz vyskáču udatní rytieri a zachránia Slovákov.
Rozhľadňa na Sitne ponúka aj interaktívnu prezentáciu.
Foto: Gabriela BachárováRaz za sedem rokov
Legenda hovorí, že ešte v Pribinovej dobe sa synovia zosnulého sitnianskeho hradného pána nevedeli dohodnúť, komu patrí dedičstvo. Namiesto svornosti, o ktorú ich otec prosil, proti sebe bojovali. Keď sa ich vojská zasa raz chystali do útoku, zasiahol pohanský veľkňaz a zaklial bojovníkov do skaly. Aby odčinili svoj hriech, vyrazia raz na pomoc národu. Každých sedem rokov sa skaly otvoria a jeden z rytierov zvolá: „Už?“ Ak je odpoveďou ticho, vráti sa dnu a rytieri ďalej trpezlivo čakajú.Toľko povesť, realitou podľa slov Petra Farbiaka je, že „Sitno bolo osídlené už v praveku a počas archeologického prieskumu objavili rozsiahle lužické hradisko“. A hneď aj pridáva ďalšiu turistickú zaujímavosť: „V okolí Sitna pôsobil aj Andrej Kmeť, rímskokatolícky kňaz, slovenský archeológ, geológ, mineralóg, paleontológ, historik, botanik a etnograf, ktorý zdokumentoval na sitnianskych lúkach 300 foriem ruží.“ A do tretice, Sitno s jeho okolím sa považuje za kolísku európskej horskej turistiky: „Dôkazom toho je vznik prvého turistického krúžku v roku 1860.“
Na samotnom vrchole stojí veľmi pekná drevená rozhľadňa, ktorá ukrýva Informačné stredisko ochrany prírody s vynovenou interaktívnou prezentáciou. Zvlášť deti si rady pozrú zvieratá Štiavnickych vrchov, vypočujú si spev rôznych vtákov alebo sa dozvedia, ako sa bývalá sopka Sitno vyvíjala v čase. „Na poschodí sa nachádza rozhľadňa s výhľadmi na všetky svetové strany, a tak je možnosť v prípade priaznivého počasia vidieť napríklad Veľkú Fatru, Nízke Tatry, Poľanu, Tríbeč, Vtáčnik a aj maďarskú Matru,“ hovorí Peter Farbiak s tým, že stredisko je verejnosti prístupné od mája do októbra.
Priamo na vrchole sa môžete občerstviť v reštaurácii, na výber je síce len niekoľko druhov tradičných jedál, ale po námahe posilnenie dobre padne. Voľnej plochy je hore dosť, môžete si preto sadnúť na zem a dať si vlastný proviant.
Zo Sitna pokračujte smerom dole po modrej značke, ktorá sa asi po 20 minútach napojí na žltú. Medzitým si však ešte urobte miniodbočku k zaujímavým ruinám Sitnianskeho hradu. Celý ho prelezte a potom sa posaďte na kameň a užívajte si ďalekých výhľadov. Dnes by ste to na hrad už nepovedali, ale ako vraví Peter Farbiak: "V období tureckých nájazdov zohral významnú úlohu pri obrane stredoslovenských miest.“
Sitniansky hrad kedysi strážil stredoslovenské mestá.
Foto: Gabriela BachárováStopy minulosti
Žltá značka vedie úzkymi i širšími lesnými chodníčkami, miestami sa vám otvoria pekné výhľady do krajiny. Po ceste môžete obdivovať aj ďalšie zvyšky dávnej minulosti. Na niektorých miestach sú ešte celkom dobre zachované kamenné jarky, ktoré boli súčasťou dômyselného systému tajchov, umelo vytvorených banských jazier. Tajchy slúžili nielen na odčerpávanie nadbytočnej vody v baniach, ale i na pohon banských zariadení. Svojho času boli tou najmodernejšou technickou vymoženosťou, unikátnou aj v svetovom meradle, dnes sa v niektorých tajchoch Štiavnických vrchov (celkom je ich 24) možno schladiť v horúcich dňoch.
Cestou zo Sitna na Počúvadlo sa vám naskytnú prekrásne výhľady do krajiny.
Foto: Gabriela BachárováKeď po asi hodine a pol zídete dolu k jazeru Počúvadlo, asi vás nenapadne, že má za sebou poriadne dlhú históriu. „S výstavbou jeho hrádze sa začalo v roku 1775, dôvodom bol nedostatok pohonnej vody z piargskych tajchov. Počúvadliansky tajch je najväčší a patrí medzi najkrajšie a najnavštevovanejšie,“ uvádza odborník.
Pre milovníkov technických detailov dopĺňa, že „ako jediný zo všetkých tajchov má jednu hlavnú a päť vedľajších hrádzí a je napájaný zo sústavy prívodných jarkov, ktoré odvádzajú vodu z úbočí vrchu Sitna.“ Dá sa tu nielen kúpať, ale aj člnkovať, ubytovať a najesť. „V posledných rokoch je Počúvadliansky tajch významný aj z nášho hľadiska, pre výskyt celoročne chráneného druhu živočícha bobra vodného,“ uzatvára riaditeľ chránenej krajinnej oblasti.
Množstvo kultúrnych a technických pamiatok v Banskej Štiavnici a okolí viedlo svetové spoločenstvo k tomu, že región v roku 1993 pridalo na Listinu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.
Tajch Počúvadlo ponúka kúpanie, člnkovanie, občerstvenie i ubytovanie.
Foto: Gabriela Bachárová
Banská Štiavnica.
Foto: Gabriela BachárováČo navštíviť v okolí
Banská ŠtiavnicaPodľa mnohých suverénne najkrajšie mesto na Slovensku. Bohatstvo plynúce z dávnej ťažby drahých kovov mu vtislo tvár nádherného historického sídla usadeného v hlbokom údolí, čo mu ešte viac dodáva na kráse. Turisti obdivujú klopačku, Starý a Nový zámok, štôlňu Glanzenberg, Piargskú bránu či kalváriu nad mestom.
Banské múzeum v prírode
Nájdete ho kúsok nad Štiavnicou smerom na Levice. V štôlni Bartolomej poznáte realitu banského života, na povrchu si popozeráte rôzne banské zariadenia. Zaujímavá je aj geologická expozícia, kde si môžete vyhľadať napríklad horniny, ktorá tvoria váš rodný kraj.
Hodruša-Hámre
Kedysi významné centrum ťažby zlata a striebra. Banských technických pamiatok je tu dokonca viac ako v Štiavnici. Uvidíte banskú klopačku, strážnu vežu, takzvanú vartovku, navštíviť môžete aj Baňu starovšechsvätých, ktorá je v stave, ako ju pred stáročiami opustili baníci. To všetko v prekrásnom prírodnom prostredí.
Tajch Klinger
Nachádza sa v blízkosti banského skanzenu. Jazero z 18. storočia patrí k najkrajším banskoštiavnických tajchom, návštevníci tu hľadajú relax v objatí lesov. Od polovice 19. storočia do 70. rokov 20. storočia Klinger fungoval ako legendárna plaváreň. Na slávnu kúpaciu minulosť má v blízkej budúcnosti nadviazať mólo a bezpečný detský bazén. Vykúpať sa tu možno už teraz, ale len na vlastné nebezpečenstvo, tajch je hlboký až 21 metrov. Plávaniu v jazere sa potešia najmä otužilci, voda totiž nepatrí k najteplejším.
Kaštieľ vo Svätom Antone
Barokovo-klasicistický kaštieľ s rozsiahlym anglickým parkom je známy najmä rozsiahlou zbierkou poľovníckych trofejí, ale na svoje si tam prídu aj milovníci história a umenia. Bývalí vlastníci kaštieľa, Koháryovci a Coburgovci, tu zhromaždili diela umelcov a remeselníckych majstrov od začiatku 18. storočia do začiatku 20. storočia.
Pozor, letná súťaž!
Hrajte vo veľkej letnej súťaži denníka Pravda o peniaze a ceny v hodnote 400 eur. Hrať môžete na tomto odkaze. Prajeme vám veľa šťastia.
Hrajte vo veľkej letnej súťaži denníka Pravda o peniaze a ceny v hodnote 400 eur. Hrať môžete na tomto odkaze. Prajeme vám veľa šťastia.
