Slovensko má mnoho hradov a viac či menej zachovaných zrúcanín, poďme objavovať tie menej známe. V našom letnom seriáli sa spolu vydáme na hrady či hrádky, ktorých história nie je tak podrobne zmapovaná ako u Spišského či Oravského hradu, poznať ich však určite stojí za to. Prvým z nich je tajomný Púch.

Facebook

Časti muriva niekdajšej mohutnej veže.

Foto: Boris Macko

Nie je opradený legendami, lebo sám je záhadou. Leží v Slanských vrchoch, vzdušnou čiarou niečo viac než kilometer od obcí Herľany a Vyšná Kamenica. Nad jeho históriou aj historici len krčia ramenami a vyslovujú predpoklady. Vieme o ňom pramálo, takmer nič.

Takto mohol hrádok Púch vyzerať.

Foto: slovenskehrady.sk

Písomnosti len uvádzajú, že koncom 13. storočia existovala obec Púch, zhruba tri kilometre severnejšie od dnešnej Vyšnej Kamenice. Prvý raz sa obec spomína v roku 1289 a predpokladá sa, že bola súčasťou predhradia hradu Púch. Potvrdzovať by to mohli aj nájdené keramické črepy, ktorých existencia sa datuje do 13. storočia. Posledná správa o obci je z roku 1370, ktorá hovorí, že mala 12 usadlostí.

Na rozhraní 14. a 15. storočia sa obyvatelia z neznámych príčin presťahovali nižšie do údolia Kamenického potoka a založili Vyšnú Kamenicu. Dôvod? Neznámy, ale práve to môže naznačovať, že v tomto období hrad Púch zanikol – buď pre boje, alebo ho majitelia jednoducho opustili a s poddanými sa usadili nižšie pod Slanskými vrchmi. Rovnako z nám neznámych dôvodov zanikla aj dedina, ktorú neskôr zrejme nahradili Herľany a Kamenica.

Tak či onak, hrádok Púch je dodnes zaujímavé miesto. Zachovala sa hradná priekopa, ktorá je miestami impozantná. Podľa plošiny pred hradom možno usudzovať, že tam mohlo byť spomnínané predhradie a aj samotná obec Púch.

Čierna stavba?

Hrad dali postaviť Abovci, podľa dnešných merítok by šlo o čiernu stavbu. V stredoveku platilo, že stavbu akéhokoľvek šľachtického hradu musel povoliť kráľ. V prípade hrádku Púch sa tak s najväčšou pravdepodobnosťou nestalo, keďže sa o ňom nezmieňujú žiadne písomné pramene. Hrádok bol jednoduchý, skladal sa z veže a paláca, ktoré obkolesoval oválny pás hradieb. Na mieste ešte stále vidno opracované kamene i zvyšky veľkej veže. Sklony svahov sú tu naozaj prudké, najmä zo západnej, východnej a sčasti južnej strany.

Impozantná hradná priekopa je dodnes viditeľná.

Foto: Boris Macko

Podľa údajov z knihy Encyklopédia slovenských hradov od Miroslava Plačeka a Martina Bónu mal hrádok rozmery 25 x 14 x 18 metrov. Spomínaná veža mala vnútorný priemer zhruba päť metrov, čo bolo dosť na to, aby sa v nej dalo aj bývať. Vedľa mohol byť murovaný vstupný objekt. Na mieste vstupu do hradu na severovýchode je doteraz priekopa široká približne 7 metrov. Jej hĺbka môže byť rovnaká.

Podľa Plačeka a Bónu je vzhľadom na skromné rozmery hrádku možné predpokladať, že za jeho vznikom bol rod Abovcov, presnejšie ich vetva z Drienova. Synovia Petra z Drienova si v roku 1283 rozdelili majetok. Okolie hradu dostal najprv varadínsky biskup Tomáš a potom jeho brat Ján. No aj Plaček a Bóna konštatujú, že o samotnom hrade písomné pramene mlčia. Preto sa nedá preukázať súvis s Herľanmi, ani Vyšnou Kamenicou. Práve v jej katastri sa zvyšky hradu nachádzajú.

Ako na hrad

Na hrad sa dostanete od parkoviska pri vodnej nádrži Vyšná Kamenica. Ďalej sa treba vybrať cestou, ktorá vedie vľavo od nádrže popri areáli družstva. Treba prísť až k sútoku Svinického a horského potoka. Odtiaľ sa už dvíha hrebeň, ktorým sa dá dostať až k hrádku.

Súvisiace články:

• Kopec tipov na dovolenku doma. Každý si nájde svoje, nápady pre milovníkov vody, záhad, dobrodruhov, objaviteľov či priaznivcov histórie

• Tip na výlet Zabudnuté, ale krásne a s jedinečnou atmosférou. Objavte málo známe slovenské hrady, tu je sedem z nich

• Tip na výlet: Kláštor, ktorý sa čertom nepodarilo zničiť. Vojakom áno

  ahojmama.sk na Facebooku

  ahojmama.sk do e-mailu

Pridajte komentár

táto funkcia je len pre prihlásených

Prihláste sa

E-mail alebo prezývka:

Heslo:

alebo môžete použiť:

Prihlásiť sa cez Varecha.sk

Nová registrácia