Kostol dnes už neslúži náboženským účelom.
Foto: Boris MackoHistória stredovekého kostolíka siaha do 12. storočia. Dnes už kostol neslúži svojmu účelu, je tam výstavná expozícia dejín obce a konajú sa tam kultúrne podujatia. Návštevníci si priestory môžu prezrieť prakticky kedykoľvek, stačí si na fare, ktorá je hneď blízko, vypýtať kľúče. Obecný farár poskytne aj pútavý odborný výklad.
Pôvodne bol kostolík románsky, o čom svedčí loď s pôvodnou polkruhovou svätyňou. Neskôr bol prestavaný a zväčšený, veža bola nadstavaná o tri poschodia a upravená na obranné účely, podobne i kamenný múr okolo kostola, vďaka ktorému vznikla malá pevnosť.
V 16. storočí pribudla na severozápadnej strane kaplnka alebo sakristia. Vo veži bol pôvodne umiestnený zvon, údajne zlatený. Počas opravy kostola v roku 1913 bol pretavený v Gönci, kde boli z neho odliate dva nové zvony. Neskôr boli umiestnené vo zvonici vo farskej záhrade a po výstavbe nového kostola do jeho veže. Táto oprava kostola odhalila aj krásne nástenné maľby zo 14. storočia s námetom Posledného súdu.
Pohľad na obec z hradu.
Foto: Boris MackoKostol bol v takom zlom stave, že sa stal životu nebezpečným, preto bolo jeho užívanie zakázané. V 70-tych rokoch minulého storočia prešiel komplexnou obnovou, náboženským účelom však už odvtedy nikdy neslúžil. Dnes sa tu v rámci kultúrnych podujatí už takmer 20 rokov konajú Dni európskeho kultúrneho dedičstva – koncerty, prehliadky chrámových zborov, spevokolov a skupín, výstavy, prednášky doplnené duchovným slovom kňazov miestnych cirkví.
Okrem kostola sa obec pýši aj drevenou zvonicou zo začiatku 20. storočia. Kedysi tu stál aj kaštieľ, ktorý po druhej svetovej vojne zbúrali, no a napokon hrad, dodnes opradený tajomstvami.
Zvyšky hradu sú veľkým lákadlom pre hľadačov pokladov.
Foto: Boris MackoTo hlavné je, že sa prakticky nič nevie o jeho majiteľoch, ani o tom, kto dal hrad postaviť. Stopy možno hľadať v prvej písomnej zmienka o obci z roku 1276. Je v ňou povolenie, vydané kráľom Ladislavom, ktoré umožňuje Ethuruhovi, synovi Juraja, ponechať časť jeho majetkov svojej žene a dcére.
Hrad stojí na kopci s príznačným názvom Hrad juhovýchodne od obce. Umiestnenie malo svoj význam – strážil vstup do Olšavskej doliny cez Dargovský priesmyk. Opevnený areál hradu mal oválny pôdorys s rozmermi 50 x 28 metrov, pod jeho múrmi bola vyhĺbená zhruba štyri až päť metrov hlboká priekopa.
Práve tá je najviditeľnejším pozostatkom hradu, na niektorých miestach dosahuje päťmetrovú hĺbku a zhruba rovnakú výšku. Hradby mali hrúbku jeden meter a v súčasnosti sú pochované pod nánosmi zeminy, ktoré radi prehľadávajú amatérski hľadači pokladov.
Ako na hrad
Prístupová cesta na hrad. Odbočka do lesa je zreteľne viditeľná.
Foto: Boris MackoK hradu sa možno dostať jednoducho z obce lesom. V smere od Košíc stačí v obci Svinica odbočiť z hlavnej cesty na prvú odbočku doprava, po nej ísť stále rovno. Asfaltová cesta vedie až do lesa. Hoci cesta na hrad nie je vyznačená, nie je problém nájsť vychodený chodníček, ktorý ľudí po krátkom stúpaní dovedie až k valom obkolesujúcim niekdajší hrad. V smere na západ a sčasti sever je pomerne dobrý výhľad na obec Svinica a okolie.
