Vstup do hradu, ktorý sa kedysi hrdil honosnými reprezentačnými priestormi i tajnou chodbou.
Foto: Patricia PoprockáPrvá písomná zmienka o hrade pochádza z roku 1273, kedy pod ním došlo k veľkému vojenskému stretnutiu uhorského kráľa Ladislava IV. a českého kráľa Přemysla Otakara II. Vtedy sa hrad volal Detrek, podľa jeho staviteľa.
Hrad následne striedal vlastníkov, viaceré šľachtické rodiny, v 15. storočí prešiel významnou stavebnou úpravou, pribudol gotický palác s rozsiahlymi reprezentačnými sieňami. Bezpečnosť obyvateľom zaručovala tajná chodba, ktorá končila v malej jaskyni pod hradom.
Najznámejším sa hrad stal o dve storočia neskôr, vďaka príbehu lásky šľachtica Petra Bakiča k nešťastne vydatej Zuzane Forgáčovej. Tú začiatkom 17. storočia uniesol z Holíčskeho hradu práve na Plavecký hrad, ktorý mu patril. Celú záležitosť riešil až tribunál, ktorý napokon rozhodol o ukončení Zuzaninho nešťastného manželstva. Či potom žili Zuzana a Peter „šťastne až do smrti“ sa presne nevie, v každom prípade to povesti hovoria.
Poslednými majiteľmi Plaveckého hradu boli Pálffiovci, ktorí ale radšej užívali komfrot ubytovania v kaštieli v Malackách. Hrad využívali ako vojenskú pevnosť. Začiatkom 18. storočia bol počas stavovských povstaní poškodený, čo bol začiatok jeho konca.
Hradom sa možno slobodne potúlať, ukrýva veľa zaujímavých zákutí.
Foto: Patricia PoprockáDnes je jeho zrúcanina vďačnou turistickou atrakciou, ktorú vidieť zo široka-ďaleka. Prístup naň je vcelku jednoduchý a rýchly, takže je vhodným cieľom nenáročných turistických potuliek aj pre rodiny s deťmi.
Dostať sa naň možno cestou z Plaveckého Podhradia, nad ktorým sa hrad týči – stromová alej po ceste dovedie návštevníkov na menšie parkovisko na lúke popri lese, odkiaľ vedie modrá turistická značka. Mierne do kopca, lesnou cestičkou, miestami skalitou. Určite však nejde o žiaden náročný výstup.
Ďalšie trasy sú spoza dediny (popri hlavnej ceste je maličké parkovisko), ktoré vedú sprvu lúkou popod hrad a napokon tiež lesnou cestou. Kto chce, môže si spraviť krátku odbočku aj k lezeckému areálu neďaleko hradu, kde je vytvorených veľa ciest pre horozelcov. Kto lezie, môže si niektorú vyskúšať, kto nie, môže sa aspoň pozerať. Aj keď teraz, s klesajúcimi teplotami tam už veľa horolezcov, na rozdiel od teplejších mesiacov, nestretne.
Výhľady sú úžasné. A rozmanité, podľa toho, na ktorú stranu sa pozeráte.
Foto: Patricia PoprockáVýhľady, ktoré sa ukážu po výstupe na hrad, sú však úchvatné – na každú stranu a v každom ročnom období. Roviny, kopce, mestečká, polia, lesy, všetko má človek ako na dlani. Zrúcaninu si možno poprezerať naozaj celú, vedú cez ňu chodníčky krížom-krážom.
Rovina sa zdá z výšky nekonečná.
Foto: Patricia PoprockáŽiaľ, niektoré časti sú naozaj už veľmi schátrané a je dobré, že sa na hrade robia aspoň konzervačné práce. Ako hrad vyzeral za čias svojej slávy, môžeme len hádať. Napríklad takto:
