Zvyšky niekdajšieho hosťovského paláca na Muránskom hrade.
Foto: Patricia PoprockáAk si chcete hradné zákutia a krásy prírody nerušene vychutnať, rátajte s výletom na celý deň. K zrúcanine vedie viacero trás, tá z obce Muráň je zároveň aj náučným chodníkom, ktorý vás upozorní na výnimočnosti tunajšej prírody a na konci ktorého je oficiálne táborisko, kde môžete v Národom parku Muránska planina aj prenocovať.
Cesta sa začína v centre obce pri penzióne a obchodíku, kde predávajú povestné muránske buchty. Nakúpte si z nich, hore vám sladké občerstvenie naozaj dobre padne. Náučná tabuľa v obci síce uvádza, že k hradu je to hodina, je to však omyl. Počítajte s minimálne dvoma hodinami, ak obľubujete pomalšie tempo, tak i s troma.
Síce – k chate pod hradom vedie aj asfaltová cesta, na ktorú si môžete na obecnom úrade kúpiť povolenku, aký by to však bol výlet na hrad bez šľapania a večných detských otázok: „Už tam budeme?“ Radšej pekne po svojich, na konci budete mať byť na čo hrdí: Chodník má dĺžku 6 a pol kilometra, prevýšenie 530 metrov.
Lesom, lesom a ešte raz lesom. Neustále do kopca.
Foto: Patricia PoprockáExtra zábava to ale nie je. Lesom, kopcom, tu i tam náučná tabuľa o stromoch, pôde, zvieratkách, a potom opäť lesom, kopcom... Dvakrát prekrižujete spomínanú asfaltku a nespočetnekrát sledujete najbližšiu zákrutu, za ktorou „to už určite bude...“ Že ste blízko, vám ale bude signalizovať až studnička po pravej strane chodníka, kde sa môžete osviežiť i nabrať vody do zásoby.
Kúsok nad ňou je chata, ktorá v sezóne ponúka občerstvenie. Od nej je to k hradu už len pár minút, opäť kopcom. Týčiaca sa zrekonštruovaná vstupná brána však povzbudí aj tých, ktorí majú šľapania plné zuby. „Už tu naozaj sme!“
Vstup do niekdajšieho honosného hradu tvoria aj kamenné schody.
Foto: Milko MasrnaNa hrade by ste si síce konečne mohli oddýchnuť, rozmanité a zaujímavé časti rozľahlej zrúcaniny vám však sedieť príliš nedovolia. Zvyšky niekdajších palácov, stajní, renesančnej kaplnky, podzemných priestorov či symbolické kamenné kreslo Márie Széchyovej povzbudzujú predstavivosť a lákajú prehliadnuť si všetko zblízka. Je čo objavovať – zrúcanina sa rozprestiera na ploche dlhej 360 metrov a širokej 96 metrov.
No a okrem vzácnych múrov a kameňov sú tu ešte výhľady. Úchvatné, dychberúce... Prívlastky sú zbytočné, treba vidieť. Ak je jasno, uvidíte Kráľovu hoľu, za každého počasia sa však možno kochať pohľadom na zalesnené okolité kopce Národného parku, či mestečká dolu.
Krásy Slovenska z Muránskeho hradu.
Foto: Patricia PoprockáHrad zažíval najväčšiu slávu v 17. storočí, práve za čias Márie Széchyovej a jej tretieho manžela Františka Wesselényiho, ktorý bol palatínom. Historické pramene hovoria o honosných hostinách a poľovačkách, ktoré dvojica usporadúvala, hoci žila aj na Ľupčianskom hrade. Po smrti Márie (František zomrel ešte pred ňou) v roku 1679 hrad vystriedal viacerých majiteľov a v roku 1702 prvý raz vyhorel. Druhý požiar ho zachvátil o niekoľko rokov neskôr a odvtedy chátral.
Dnes sa na hrade robia záchranárske práce, i keď, ako výstižne konštatuje turistický sprievodca: „Tam, kde kedysi po stáročia vládol človek, sa svojho žezla opäť chopila príroda a postupne zahladzuje stopy dávnej minulosti.“ Dnes si teda na Muráni môžete oddýchnuť aj pod korunami stromov či len tak poležať na tráve.
Symbolické kreslo najslávnejšej hradnej panej, Márie Széchyovej.
Foto: Patricia PoprockáAk máte hradu dosť, je čas na návrat. Kto má ešte energiu, môže sa vydať na Veľkú lúku, kde vlastne náučný chodník, ktorým ste sa dostali na hrad, končí. Je to mierna zachádzka, keď sa pri chate nenapojíte na cestu dolu, ktorou ste prišli, ale pôjdete ešte kúsok ďalej opačným smerom.
Veľká lúka je naozaj veľká, najväčšia na Muránskej planine, dlhá 1,5 km a široká pol kilometra. V jej severnom cípe stojí žrebčín z roku 1950, kde sa dodnes chovajú slávne muránske kone v prírodných podmienkach.
Posledným informačným bodom náučného chodníka je Piesok, jedno z trojice miest, kde možno v národnom parku legálne táboriť. Je už na vás, či vyskúšate alebo sa vrátite dolu do civilizácie.
Jedna zo zrekonštruovaných častí hradu.
Foto: Patricia Poprocká
Kráľova hoľa v diaľke.
Foto: Patricia Poprocká
