Každá žena si pamätá, ako rodila.
Foto: Shutterstock.comKnihu dizajnérky Eny Hanks, ktorá v nej zachytáva vlastný príbeh tehotenstva, predčasného pôrodu cisárskym rezom i následné dva mesiace, kedy bol jej synček v inkubátore, získavajú:
Ivana K., Dolný Hričov
Helena N., Piešťany
Katarína B., Levoča
Knihy pre výhercov.
Foto: PRAVDA, Ľuboš PilcA tu je päťvybraných spomienok na neopakovateľné chvíle v živote každej ženy.
Čarovná prvá noc
Samotný pôrod a naša prvá spoločná noc v nemocničnej izbe, kde sme sa spolu s dcérkou spoločne zoznamovali (vziať ju do náručia, upokojovať ju a kedykoľvek jej ponúknuť prsník), sú to nezabudnuteľné spomienky mňa ako prvorodičky.(Ivana)
Pästičky ako môj otec
Vzhľadom na to, že som rodila prvé dieťa skoro 39-ročná, nebola som na vyšetrení kvôli riziku Downovho syndrómu, a teda mala som obavy. Tehotenstvo som skoro celé preležala s pobytmi v nemocnici. Nakoniec posledný mesiac tehotenstva bol ukážkový ako z knihy a pôrod bol tiež normálny. Prvé, čo som uvidela, bolo, že malý je v tvári normálny. Ale čo mi utkvelo, boli jeho zaťaté pastičky, tak ako som to vídavala u môjho otca, keď sedával a na operadlách stoličky presne takto vyzerali jeho ruky. To bol môj najkrajší moment pri narodení syna.“(Helena)
11 rokov čakania
Moja dcéra Júlia ma 22 rokov, boli sme na promóciách v Prešove, kde dostala titul bakalár s červeným diplomom. Na tom by nebolo nič zaujímavé, ale ja mam 64 rokov a Júlia sa narodila, keď som mala 42 rokov. Dnes by to nikoho neprekvapilo, ale vtedy to bolo veľmi zvláštne. Bývame v meste Levoča, kde som neušla pozornosti ľudí, lebo žena tehotná v takom veku bola vtedy raritou. Júlia sa narodila zdravá, aj keď malička, vážila „len“ 2500 gramov a merala 46 centimetrov. Lekári ma pripravovali na to, že môže mať telesné alebo duševné postihnutie. Ale ja som vtedy nad tým vôbec neuvažovala, tešila som sa, že po dlhých 11 rokoch čakania budem mať dieťatko. Pochopí to len ten, kto to prežil. Lekár vám povie, že ste v poriadku vy aj váš manžel ale prečo nemôžte otehotnieť, nevedel nikto. Tehotenstvo som zvládla relatívne dobre, sledovali ma lekári a boli úžasní. Dnes už táto vynikajúca pôrodnica v Levoči neexistuje, bola zrušená, pre malý počet pôrodov. Júlia sa narodila cisárskym rezom, ale ani bolesť po zákroku mi nevzala radosť, keď som ju prvýkrát držala v náručí. Povedala som si, tak toto je ten pocit, že som mama, ja 42-ročná takmer babka, lebo so mnou rodila dcéra mojej spolužiačky.Dnes sa s manželom tešíme z tohto nášho pokladu a keď vidíme, ako sa jej darí, aká je pokorná a skromná, sme veľmi šťastní. Júlia študovala na Prešovskej univerzite aj špeciálnu pedagogiku, chce sa venovať deťom s postihnutím, lebo vie že takých deti pribúda a potrebujú špeciálnu pomoc. Často som jej rozprávala, ako sa lekári báli, že aj ona môže mať telesné postihnutie. Ale ľúbila by som ju rovnako, lebo to bolo naše vytúžené a vymodlené dieťa.
Prajem všetkým rodičom veľa lásky a radosti pri výchove svojich detí a chcem im povedať, že im nemusia kupovať drahé hračky a dávať im veľa darčekov, ale nech im dajú svoj čas. Nech sa im venujú, nech sa s nimi rozprávajú, nech im odpovedia a každú ich otázku. Verte mi bude to stáť za to. Dnes som šťastná, a keď som Júliu videla stáť a preberať si diplom, mysľou mi prebehli všetky tie roky od tehotenstva po dnešok. Neľutujem tie bolestivé a nepríjemné vyšetrenia, tie reči, že teraz, keď je stará, chce dieťa. Viem, že som sa rozhodla správne, keď som stále chodila za lekármi aby mi pomohli. Ďakujem redakcii, že ste nám dali takú možnosť napísať o svojich pocitoch.
(Katarína)
Narodeninový darček
Môj syn Oliver sa narodil presne v deň mojich narodenín, bol to ten najkrajší darček, aký som si mohla priať. Bohužiaľ som rodila sekciou, nie prirodzene. Hneď ako mi ho vybrali z bruška a ukázali mi ho, ocikal pána doktora, doteraz na to spomínam s úsmevom.(Radoslava)
Prekvapko
Narodenie mojej dcérky bolo úžasné prekvapko, 2 týždne pred termínom. Pôrod bol fajn veľmi pekne sa o mňa starali, a keďže plodová voda odtiekla, ale pôrod sa nechystal, vyvolali mi ho. Celý čas stála pri mne úžasná sestrička, ako anjel mi bola oporou v najväčších bolestiach... Veľmi citlivo sa o mňa staral tím v nemocnici. Svoju radosť som si síce doniesla až o 7 dní domov ale tak úžasne krásne múdre dieťa som snáď dostala od Boha ako dar .(Dadka)
