Zimný slnovrat mal pre našich predkov veľký význam.
Foto: Branislav BenčatApoštol Tomáš bol pôvodne rybárom, pochádzal z oblasti Galiley na území dnešného Izraela. Patril k najvernejším členom družiny Ježiša Krista, ktorého všade nasledoval. Keď sa Ježiš po zmŕtvychvstaní svojim apoštolom ukázal, Tomáš vtedy medzi nimi nebol, a tak správe spočiatku neuveril. „Ak neuvidím na jeho rukách stopy po klincoch a nevložím svoju ruku do jeho boku, neuverím,“ podáva o tom správu biblia. Práve odtiaľ pochádza známe pomenovanie neveriaci Tomáš.
Ježiš sa apošolom zjavil druhýkrát po ôsmich dňoch a Tomáša vyzval, nech vloží prsty do jeho rán. Ten to urobil a potom padol k jeho nohách. Neskôr šíril Ježišovo učenie v Perzii a Indii. Kresťanstva sa odmietal vzdať, hoci ho k tomu nútili. Zomrel, keď ho pohanský kňaz prebodol kopijou.
V minulosti sa práve na svätého Tomáša, tri dni pred Vianocami starší i mladší muži vyberali do lesov, aby tam vyrúbali vianočné stromčeky. So sviatkom sa spájalo aj vinšovanie – takzvané chodenie s oceľou. Koledníci navštíveným rodinám priali, aby mali v budúcom roku zdravie pevné ako oceľ. Vinšovali: „Doniesli sme vám ocele, aby ste mali hrnce celé, aby sa vám reťaze netrhali, kolesá nelámali. Koľko máte lyžičiek, aby ste mali toľko teličiek, aby ste boli veselí ako v nebi anjeli. Pochválen pán Ježiš Kristus!“
Dôležité bolo, aký koledník vstúpil ráno do príbytku ako prvý. Podľa toho sa usudzovalo, ako sa bude rodine dariť počas nasledujúceho roka a či bude zdravá. Najlepšie bolo, ak koledovať prišlo malé, celkom zdravé dieťa.
Na svätého Tomáša končili takzvané stridžie dni, ktoré začínali 25. novembra na Katarínu. Tieto tajomné dni boli plné čarov, slobodné dievčatá sa pomocou ľúbostnej mágie snažili zistiť, kto bude ich vyvolený, alebo sa z domov pomocou rôznych úkonov, napríklad vymetania kútov, vyháňali zlé sily.
Tajomný slnovrat
21. december je dňom zimného slnovratu, keď začína astronomická zima, ale dni sa už začnú pomaličky predlžovať a svetla pribúda. Najdlhšia noc v roku mala zvláštny význam hlavne pre našich pohanských predkov, ktorí si predstavovali, že počas zimného slnovratu je hranica medzi svetom živých a svetom mŕtvych priepustná a duše zomretých, tie dobré aj tie zlé sa voľne pohybujú po svete.Mnohé z pohanských zvykov sa v neskoršej dobe transformovali do kresťanskej podoby. Napríklad práve z pohanského uctievania predkov pramenil kresťanský zvyk počas štedrovečernej večere nechávať miesto aj zomretým členom rodiny. Pohania mali veľký strach pred zlými duchmi, vílami či vlkolakmi, ktorí škodili hlavne v okolí slnovratu a snažili sa chrániť sa proti nim. Z pohanského strachu pred zlým vznikol napríklad zvyk konzumovať počas Vianoc cesnak.
Kračun bolo staré slovanské pomenovanie pre zimný slnovrat. S príchodom kresťanstva ho nahradili práve Vianoce. V niektorých slovanských jazykoch sa však Vianoce doteraz označujú práve týmto slovom.
Aké pranostiky sa viažu k svätému Tomášovi?
Na svätého Tomáša najdlhšia je noc naša.
Na svätého Tomáša chop sa chlpatého rubáša.
Na Toma seď doma.
Na svätého Tomáše zima už sa rozpáše.
O svätom Tomáši meluzína straší.
Na svätého Tomáša najdlhšia je noc naša.
Na svätého Tomáša chop sa chlpatého rubáša.
Na Toma seď doma.
Na svätého Tomáše zima už sa rozpáše.
O svätom Tomáši meluzína straší.
